Pri prieskume dvoch veľkých jám pri mexickom meste Tultepec našli paleontológovia stovky mamutích kostí. Vedci z mexického Národného ústavu pre antropológiu a históriu (INAH) sú presvedčení, že jamy vykopali najstarší obyvatelia Ameriky pred takmer 15-tisíc rokmi, pričom jamy mali slúžiť na lov obrovských zvierat. Dôkazom má byť to, že v jamách hlbokých 1,7 metra a s priemerom asi 23 metrov, boli kosti najmenej štrnástich mamutov. Išlo o 824 mamutích kostí vrátane ôsmich lebiek a 11 lopatiek. Vek pozostatkov sa vedcom podarilo určiť pomocou jemnej vrstvy usadenín zo sopečného popola, ktorý vyvrhla sopka Popocatépetl pri erupcii pred 14 700 rokmi. Okrem mamutích kostí odborníci našli v jamách aj kostrové pozostatky ďalších dvoch druhov živočíchov, ktoré neskôr z Ameriky vymizli, hoci na rozdiel od mamutov nevyhynuli celosvetovo – kone a ťavy. Konkrétne sa našli časti ťavej čeľuste a chrbtice a zub špecifického druhu koňa. Kone sa na americký kontinent opäť dostali až s príchodom Európanov. Podľa archeológov sa pri love mamutov používala technika naháňania zvierat do jám. Skupina dvadsiatich až tridsiatich lovcov zvyčajne vystrašila stádo horiacimi vetvami a oddelila od neho jedno či viac zvierat. Tie potom lovci nahnali do pripravených jám, kde zvieratá ubili. Nález podľa odborníkov z INAH upresňuje doterajšie predstavy o zvykoch stredoamerických lovcov, pretože doteraz sa predpokladalo, že v uvedenom období veľké cicavce zabíjali len vtedy, keď uviazli v močiari.
