V rozľahlých oblastiach elektrodynamiky a elektromagnetizmu nesporne dôležité miesto patrí výsledkom francúzskeho fyzika a matematika A. M. Ampère (1775 – 1836). Objasnil pojem elektrického prúdu, definoval smer prúdu ako smer pohybu kladného elektrického náboja. Objavil, že dva rovnobežné vodiče so súhlasne orientovanými elektrickými prúdmi sa navzájom priťahujú. Ukázal, že cievka s prúdom je vo svojich účinkoch rovnocenná stálemu magnetu.
V Paríži na zasadnutí Medzinárodného elektrotechnického kongresu (1885) pomenovali na jeho počesť jednotku intenzity elektrického prúdu – ampér. (Jeden ampér je stály elektrický prúd, ktorý pri prechode dvoma priamymi rovnobežnými, veľmi dlhými vodičmi, zanedbateľného kruhového prierezu, umiestnenými vo vákuu vo vzdialenosti jedného metra od seba, vyvolá medzi vodičmi stálu silu 2.10^-7 newtona na jeden meter dĺžky vodiča.)
Veľký, no roztržitý talent
Narodil sa 22. januára 1775 v Polémieux pri Lyone. Veľmi skoro sa u neho prejavilo mimoriadne jazykové nadanie i talent na matematiku. Trinásťročný sa pokúsil vyriešiť problém kvadratúry kruhu. Pozorne preštudoval celú francúzsku Encyklopédiu, poznal základy dvanástich jazykov. Osemnásťročný ovládal všetky poznatky vtedajšej mechaniky. Stal sa profesorom matematiky a fyziky. Vyučoval aj chémiu a astronómiu. Za práce v teórii diferenciálnych rovníc ho vymenovali za člena parížskej Akadémie (1814). Skoro dvadsať rokov pôsobil na Polytechnickej škole v Paríži, potom (od 1824) až do konca svojho života bol profesorom experimentálnej fyziky na Collége de France.
Nemal šťastný ani pokojný život. Otca mu popravili, za štyri roky po svadbe ovdovel, druhé manželstvo nebolo úspešné. Často trpel osamelosťou a vnútorným nepokojom. Bol veľmi krátkozraký a legendárne roztržitý. Raz po návrate z prechádzky našiel na dverách svojej pracovne lístok s textom: V súrnej záležitosti som musel odísť. Onedlho sa vrátim. Po chvíli uvažovania sa vedec obrátil na odchod. Kto len mohol tak dokonale napodobniť môj rukopis? – čudoval sa fyzik. Napriek tomu sa výsledkami svojich prác o elektrine stal slávnym a uznávaným vedcom už za svojho života. Aj tak si na hrob želal vytesať: Tandem felix – konečne šťastný. Zomrel v Marseille 10. júna 1836.
Služba vede
Pri vysvetľovaní fyzikálnych javov sa Ampère usiloval vychádzať z malého počtu základných princípov. Presné merania zosúlaďoval, snažil sa odvodiť komplexný vzťah. My čo zbierame plody práce géniov, ale nedelíme sa s nimi o slávu, mali by sme sa podľa mojej mienky usilovať o to, aby sme zredukovali na minimum počet princípov vysvetľujúcich všetky fyzikálne javy. Zaviedol pojmy solenoid, galvanometer, odlíšil pojmy prúd a napätie, ukázal možnosť prevedenia magnetických javov na javy elektrické. Pomocou elementárnych elektrických prúdov vysvetľoval magnetické javy. Objavil elektrodynamické sily. Výsledky svojich snáh zhrnul v práci Théorie des phénomènes électro-dynamiques (1826).
V pomeroch hmotného i finančného nedostatku, aj v časoch nepokoja ducha, sa vytrvale zaujímal o najrozmanitejšie vedné odbory. V diele Essai sur la philosophie des sciences chcel urobiť klasifikáciu celého ľudského poznania. Spoznal potrebu vedecky riadiť spoločnosť, konštruktívne spracúvať a hodnotiť informácie. Vo výskume prírodných javov uznal: Najprv pozorovať skutočnosť, meniť jej okolnosti ako je len možné, spojiť túto prácu s presným meraním, z toho odvodzovať všeobecné zákony založené na experimentoch, dedukovať z týchto zákonov nezávisle od hypotéz o povahe síl vytvárajúcich skúmané javy, matematické hodnoty týchto síl. Bol nadaný prírodovedec i humanista. Veda má slúžiť blahu a pokroku ľudstva.
André Marie Ampère patril k popredným duchom nielen na poli prírodných vied. Okrem matematiky, fyziky, chémie a botaniky sa zaoberal jazykovedou, psychológiou, filozofiou prírody. Pokúsil sa o klasifikáciu vedy. Vynikal hĺbavosťou, túžbou po pravdivom poznaní, všestrannou vzdelanosťou, pracovitosťou. Bol prostý a vznešený.
Dušan Jedinák
