Pred vedeckovýskumnými tímami stojí dôležitá úloha: ako zabrániť tomu, aby boli baktérie rezistentné aj proti novým druhom antibiotík.
Vďaka svojmu antimikrobiálnemu účinku sa antibiotiká používajú na liečbu infekčných chorôb, najčastejšie bakteriálnych. Alexander Fleming objavil tento účinok, keď v septembri roku 1928, pred odchodom na dovolenku, nechal náhodne ležať na stole misku s bakteriálnou kultúrou. Po návrate si všimol, že v miske s baktériami rastie pleseň, okolo ktorej sa vytvoril kruh bez baktérií. Táto príhoda ho inšpirovala k ďalším experimentom s plesňami, pričom pôvodnú pleseň identifikoval ako Penicillium notatum. Až v roku 1939 anglickí vedci Howard Florey a Ernst Chain využili Flemingove pozorovania a podarilo sa im izolovať penicilín.
Nadšenie z pozitívnych liečivých účinkov penicilínu a ďalších antibiotík však pokazilo poznanie, že baktérie sa proti nim postupne stávajú odolnými. Vyvinuli sa ďalšie druhy antibiotík, no výskumy ukázali, že aj proti nim si baktérie postupne vypestovali imunitu. Tím vedcov z berlínskej Freie Universität sa zaoberal týmito problémami a zistil, že baktérie sa postupne stávajú odolné aj proti novému antibiotiku albicidínu. Použili rôzne metódy na preskúmanie mechanizmov, ktorými sa baktérie stávajú odolnými proti albicidínu, a zistili, že dvom druhom baktérií, Salmonella typhimurium a Escherichia coli, sa vyvinula rezistencia na albicidín pri postupnom zvyšovaní koncentrácie liečiva.
Vedci zistili, že zdrojom rezistencie je zvýšenie počtu kópií génu STM3175 v bakteriálnych bunkách, ktorý bol znásobený v ďalších generáciách buniek, čím odolnosť vzrástla až tisícnásobne. Gén kóduje proteín, ktorý interaguje s albicidínom, čím pred ním chráni baktérie. Výskumníci tiež zistili, že rovnaký mechanizmus rezistencie je rozšírený v mnohých neškodných i patogénnych baktériách, ktoré môžu vyvolať život ohrozujúce infekcie rán či zápaly pľúc.
Rezistencia proti antibiotikám vzbudzuje rastúce obavy v oblasti verejnej zdravotnej starostlivosti a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ide o jednu z najväčších hrozieb pre globálnu populáciu a potravinovú bezpečnosť. Podľa odborného časopisu The Lancet možno až 1,27 milióna úmrtí v roku 2019 pripísať bakteriálnej antimikrobiálnej rezistencii.
RM, foto Pixabay
