Anton Péch

Zveľaďovateľ stredoslovenského baníctva

Medzi najvýznamnejšie osobnosti baníctva na Slovensku v druhej polovici 19. storočia patril nepochybne Anton Péch. Vynikol ako banský odborník a organizátor baníctva, a to najmä na strednom Slovensku.

Anton Péch sa narodil v rodine tesárskeho majstra 6. júna 1822 vo Veľkom Varadíne (teraz Oradea v Rumunsku), kde získal základné vzdelanie. Krátko býval v Temešvári (Timişoara v Rumunsku), aby sa naučil po nemecky. V rokoch 1838 až 1842 študoval na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici, ktorú skončil s výborným prospechom. Po absolvovaní povinnej praxe v Banskej Štiavnici sa zdokonaľoval v úpravníctve u Petra Rittingera (1811 – 1872).

V roku 1847 staval stupy v Jáchymove a v Ostrove. Krátko bol úradníkom v kremnickej mincovni. Počas revolúcie pracoval na Košútovom ministerstve financií, a preto neskôr nemohol v Uhorsku získať zamestnanie. Zamestnal sa v Porúrí ako vedúci uhoľnej bane pri Bochume. V roku 1863 sa vrátil do vlasti a pracoval na kutacích prácach na uhlie v Novohrade. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní pracoval na novom ministerstve financií, kde sa usiloval o vymanenie uhorského baníctva spod vplyvu rakúskeho baníctva a od závislosti od neho. V roku 1873 prevzal vedenie Hlavného komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici a v roku 1889 odišiel do dôchodku. Zomrel v Banskej Štiavnici 18. septembra 1895. Pochovaný je na cintoríne za Piargskou bránou.

Spracovanie máp
Anton Péch sa pričinil o pozdvihnutie baníctva a hutníctva na Slovensku, predovšetkým v Banskej Štiavnici. Mal veľkú zásluhu na dokončení monumentálneho banského diela – Dedičnej štôlne Jozefa II. Zúčastnil sa konštruovania vŕtacích zariadení a sám skonštruoval záchytné zariadenie na ťažných klietkach.

Vypracoval návrh na nový spôsob vypracúvania banských máp. Od banských máp vyžadoval jednoduchosť v spôsoboch zakresľovania realít, prehľadnosť a zrozumiteľnosť. Ako vzory vypracoval takéto mapy na 12 listoch a poslal ich do Budapešti na ministerstvo financií. Nová metóda sa rozšírila nielen v Uhorsku, ale aj v zahraničí.

Keď poklesli ceny striebra, orientoval baníctvo v Banskej Štiavnici na ťažbu olovnato-zinkových rúd, a tak prispel k jeho záchrane. Péchovou zásluhou prestavali a premenili banskoštiavnickú hutu na centrálnu hutu, v ktorej spracúvali aj zahraničné rudy. Mimoriadne sa zaslúžil aj o výstavbu železiarní a o rozvoj uhoľného baníctva v Sedmohradsku.

Popri týchto činnostiach prednášal Anton Péch na banskoštiavnickej Banskej akadémii. So študentmi robil aj exkurzie do baní.

Publikačná činnosť
Ako jeden z mála banských odborníkov mal tvorivý záujem aj o históriu slovenského, ale predovšetkým banskoštiavnického baníctva. Zozbieral bohatý pramenný materiál a pripravil z neho na vydanie tri zväzky. Zostavil pravidlá úpravy rúd, ako aj nemecko-maďarský banícky slovník.

Publikoval viacero článkov a štúdií o baníctve a o vplyve rozvoja vied na banskú výrobu v oblasti Banskej Štiavnice. V roku 1868 založil odborný časopis Bányászati és kohászati lapok (Banské a hutnícke listy) a od roku 1870 ho aj redigoval. V roku 1870 vznikol z jeho iniciatívy Uhorský banícky a hutnícky spolok.

Krátko pôsobil aj v politike – v rokoch 1889 až 1892 bol za Banskú Štiavnicu a Banskú Belú poslancom uhorského snemu.

Za svoju činnosť dostal Anton Péch viacero ocenení. V roku 1870 ho vyznamenali rytierskym krížom Radu železnej koruny III. triedy a v roku 1878 Leopoldovým radom. V roku 1878 sa stal čestným občanom Banskej Štiavnice a Banskej Belej a v roku 1879 dopisujúcim členom Uhorskej akadémie vied.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora