V obývateľnom pásme pomerne blízkej hviezdy obieha planéta podobná Zemi, na diaľku by mohla výskumníkom poslúžiť ako prírodné astrobiologické laboratórium.
Od oznámenia objavu prvej planéty inej živej hviezdy, ktorá tak ako naše Slnko dlhodobo žiari vďaka termojadrovým reakciám v jej strede, prešlo už tridsať rokov. Ešte predtým, v roku 1992, bol oznámený objav planéty pri mŕtvej superhustej a superrýchlo rotujúcej hviezde, pulzare. V roku 2025 už počet potvrdených a kandidátskych planét iných hviezd, čiže exoplanét, značne prekročil počet 7 000. Kvalifikované odhady však udávajú, že len v našej Mliečnej ceste by mali existovať miliardy planét, z toho milióny pri hviezdach slnečného typu. Mnohé sa môžu nachádzať v tzv. obývateľnom pásme, teda v obežnej vzdialenosti od materskej hviezdy, ktorá pripúšťa trvalú alebo aspoň dlhšie dočasnú existenciu kvapalnej vody, zásadne dôležitej pre život, ako ho poznáme. Štatistiku však spresní až nová generácia čiastočne už budovaných astronomických pozorovacích prístrojov na Zemi a v priľahlom vesmíre vrátane Mesiaca.
Hviezda podobná Slnku
Astrobiologicky mimoriadne zaujímavá je voľným okom viditeľná hviezda HD 20794 alebo 82 G. Eridani v súhvezdí Eridanus. Nachádza sa 19,7 svetelného roku od nás (1 svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov), čo je v bežných dĺžkových jednotkách nesmierna vzdialenosť, ale vo vesmírnom kontexte pomerne blízko. Ide o žltú hviezdu slnečného typu (spektrálna trieda G6V). Má 90 % polomeru, 80 % hmotnosti a 70 % svietivosti Slnka. Už dlhšie je známe, že v jej sústave sú tri planéty a prachový disk. Viac ako 20 rokov pozorovaní tejto sústavy špičkovými ďalekohľadmi a detektormi teraz zanalyzoval 47-členný medzinárodný tím astronómov na čele s Nicolom Narim z Observatória Teide, Kanárskeho astrofyzikálneho inštitútu a Univerzity v La Lagune (Tenerife, Kanárske ostrovy, Španielsko). Výsledky uverejnili v spoločnom európskom odbornom časopise Astronomy and Astrophysics.
Jedna z troch
Astronómovia predovšetkým potvrdili existenciu a spresnili parametre troch planét tejto hviezdy. V prípade dvoch vnútorných určili pri planéte b hmotnosť 2,15 hmotnosti Zeme a obežnú dobu 18,3 dňa a pri planéte c hmotnosť 2,98 hmotnosti Zeme a obežnú dobu 89,7 dňa. Obidve tieto planéty obiehajú materskú hviezdu po takmer kruhovej dráhe hlboko pod vnútorným okrajom obývateľného pásma. Astrobiologicky vyniká tretia planéta, planéta d, s polomerom 1,7 polomeru Zeme. Má hmotnosť 5,82 hmotnosti Zeme a obežnú dobu 647,6 dňa.
Všetky tri planéty, najvýraznejšie však d, patria do kategórie tzv. Superzemí, planét s niekoľkonásobkom veľkosti a hmotnosti nášho planetárneho domova. Planéta d, najvzdialenejšia od materskej hviezdy, ju však obieha po silne eliptickej dráhe (výstrednosť 0,45), na ktorej sa väčšinu obehu pohybuje v tzv. obývateľnom pásme, od jeho vnútorného okraja až po oblasť za jeho vonkajším okrajom. To znamená, že prípadná voda na jej povrchu je počas prechodu obývateľným pásmom kvapalná a mimo neho zmrznutá. Mohol by v takých podmienkach vzniknúť a pretrvať život? Vyžadovalo by to jeho neustále sa opakujúcu hibernáciu. Planetárna sústava HD 20794 nám tak azda na diaľku poslúži ako prírodné astrobiologické laboratórium.
Zdeněk Urban
