Slnko počas februárových dní vystupuje čoraz vyššie na oblohu, vďaka čomu sa už od decembrového zimného slnovratu predlžujú dni.
Prvého februára sa Slnko nachádza v súhvezdí Kozorožca, 16. februára sa presunie do súhvezdia Vodnára, kde zotrvá do marcových dní. V prvý deň v mesiaci vyjde naša najbližšia hviezda nad obzor o 7:14 h, v strede mesiaca o 6:52 h ráno a na konci mesiaca už o 6:28 h.
Naša hviezda
Naša najbližšia hviezda je nám všetkým veľmi dobre známa, avšak pár informácií ju urobí istotne ešte zaujímavejšou. Slnko má v priemere približne 1,4 milióna kilometrov, čím tvorí 109-násobok priemeru Zeme. Je každú sekundu o viac než štyri milióny ton ľahšie. A to vďaka jadrovým reakciám prebiehajúcim v jeho vnútri pri teplotách 15 miliónov stupňov Celzia. V porovnaní so slnečným jadrom má slnečný povrch nízku teplotu – len 5 500 stupňov Celzia. Každý rok dôjde k dvom až trom zatmeniam Slnka, ktoré sú viditeľné z tých častí Zeme, na ktoré dopadá tieň Mesiaca. Keďže dráha Mesiaca je naklonená o 5 stupňov, nedochádza k zatmeniam pri každom mesačnom nove. Úplné zatmenie Slnka vidíme len z úzkeho pásu širokého nanajvýš 273 km a fáza úplného zatmenia trvá maximálne 7,5 minúty, väčšina zatmení je však výrazne kratšia.
Merkúr je počas prvých februárových dní nepozorovateľný, pretože vychádza takmer so Slnkom. Nepotrvá to však celý mesiac. V druhej polovici februára vychádza o hodinu a pol skôr ako Slnko, a tak ho môžeme pozorovať pred východom Slnka nad juhovýchodným obzorom. Nachádza sa v súhvezdí Kozorožca, odkiaľ prejde do Vodnára a späť do Kozorožca. Venušu môžeme taktiež pozorovať pred východom Slnka na rannej oblohe, a to najmä v prvé dni v mesiaci. Nachádza sa bližšie pri Slnku ako Merkúr, preto na jej pozorovanie veľa času nezostáva. Napriek tomu je neprehliadnuteľným objektom na oblohe. Mars vychádza v dopoludňajších hodinách, a tak je pozorovateľný ihneď po západe Slnka. Nad obzorom zotrváva prvú polovicu noci. Nájdeme ho v súhvezdí Barana, 24. februára sa presunie do Býka. Jupiter naďalej nájdeme v súhvezdí Kozorožca. Prvé dni však bude pre pozemských pozorovateľov nepozorovateľný, pretože na oblohe bude splývať so Slnkom. V druhej polovici februára sa však od neho začne vzďaľovať, stane sa znovu pozorovateľným a bude prechádzať na rannú oblohu. Každým dňom vychádza čoraz skôr, čím sa čas na jeho pozorovanie predlžuje. Saturn sa naďalej zdržiava v blízkosti Jupitera. Vychádza len o necelú hodinu skôr, a tak aj táto planéta pre nás bude pozorovateľná až v druhej polovici mesiaca.
Aj Saturn nájdeme v súhvezdí Kozorožca. Urán vychádza v dopoludňajších hodinách, a tak je, podobne ako Mars, pozorovateľný ihneď po zotmení. Nad obzorom zotrváva do pol jednej v noci, na konci mesiaca do pol jedenástej. Urán nájdeme v súhvezdí Barana. Podobne Neptún môžeme pomocou ďalekohľadu alebo triédra vidieť po západe Slnka. Keďže Neptún zapadá každým dňom o trochu skôr, čas na jeho pozorovanie sa nám každý deň kráti.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov