Aprílová obloha nám po západe Slnka pri pohľade na sever ponúka Veľkú Medvedicu hore nohami. Ak pokračujeme smerom, ktorým ukazuje jej chvost, narazíme na Polárku a ešte ďalej na hviezdu Arkturus, ktorá je najjasnejšou hviezdou jarnej oblohy.
Pri pohľade na juh vidíme súhvezdie Leva s jeho najjasnejšou hviezdou Regulus. Smerom na západ vidíme veľmi jasné hviezdy Castor a Pollux v Blížencoch. Jasný zimný Orion mizne na západe a spolu s ním aj hviezda Sírius.
Pozorovateľnosť planét
Merkúr je na začiatku apríla pre svoju blízkosť k Slnku nepozorovateľný. Situácia sa však postupom dní bude zlepšovať a od polovice mesiaca ho budeme môcť zazrieť pred východom Slnka na rannej oblohe. Nájdeme ho v súhvezdí Rýb. Venušu, naopak, môžeme vidieť na večernej oblohe po západe Slnka. Mars sa dá pozorovať v druhej polovici noci, a to od druhej rannej hodiny až do východu Slnka a 7. a 8. apríla bude spoločne so Saturnom a Mesiacom tvoriť na oblohe krásnu trojicu. Postupom dní sa bude od Saturnu čoraz viac vzďaľovať. Jupiter môžeme vidieť už od deviatej hodiny večer, neprehliadnuteľne sa vynímajúci v strede pomyselných Váh. Saturn je každým dňom pozorovateľný o čosi dlhšie. Na začiatku apríla od pol tretej ráno, na jeho konci od pol jednej v noci. Urán sa pre svoju blízkosť pri Slnku pre nás tento mesiac nedá pozorovať. A Neptún môžeme pomocou ďalekohľadu vidieť pred východom Slnka.
Stretnutia Mesiaca s planétami
Prvé aprílové stretnutie nastane 2. apríla, keď si budeme môcť vychutnať v tesnej blízkosti Mars a Saturn len 1º od seba. Nájdeme ich v súhvezdí Strelca od tretej hodiny v noci. V sobotu 7. apríla sa k tejto dvojici pridá Mesiac a v spoločnosti oboch planét vytvoria už spomínaný trojuholník. Neptún nájdeme 13. apríla len 3º od Mesiaca. Oblohu po západe Slnka nám 17. apríla spestrí Venuša s Mesiacom. Neprehliadnuteľne sa budú vynímať nízko nad západným obzorom v súhvezdí Barana.
Meteorické roje
K aprílovej oblohe neodmysliteľne patria dva meteorické roje. Prvým je roj s názvom Lyridy, ktorého názov napovedá, že jeho radiant sídli v súhvezdí Lýra, v blízkosti hviezdy Vega. Ide o najstarší známy pozorovaný meteorický roj. Je aktívny od 16. do 25. apríla s maximom činnosti pripadajúcim na noc z 22. na 23. apríla. Počet meteorov za hodinu sa odhaduje na 15. Najlepší čas na pozorovanie je večer po západe Slnka a pred úsvitom. Lyridy sú pozostatkami kométy Tatcher, ktorej jeden obeh okolo Slnka trvá 415 rokov. Druhým meteorickým rojom sú η Akvaridy. Tento roj je aktívny od 19. apríla až do 28. mája s maximálnou aktivitou v noci z 5. na 6. mája. Jeho počet za hodinu sa takisto odhaduje na 15. Radiant tohto roja je súhvezdie Vodnára. Najvhodnejší čas na pozorovanie je taktiež večer po západe Slnka alebo ráno pred brieždením. Zaujímavosťou je, že η Akvaridy sú tvorené čiastočkami prachu, ktorý na svojej ceste zanecháva Halleyho kométa. Cez dráhu tejto kométy prechádza Zem počas roka dvakrát. Prvé stretnutie s dráhou Halleyho kométy spôsobuje vznik η Akvaríd a druhé stretnutie má za následok roj Orionidy. Halleyho kométe trvá obeh okolo Slnka 76 rokov. Najbližšie sa bude dať na našej oblohe pozorovať v roku 2061.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov
Ilustrácia Marcela Pekarčíková
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
