Hoci hviezdna obloha vyzerá na prvý pohľad staticky, mení sa noc čo noc. Na hviezdnom pozadí sa pohybujú planéty aj Mesiac a počas roka vidíme vždy iné súhvezdia.
Keď sa zadívame na nočnú oblohu v auguste, neujde nám ani Mliečna cesta siahajúca od juhozápadu po juhovýchod prechádzajúc súhvezdím Labute. Čím tmavšia obloha, tým viac hviezd a rôznych štruktúr v nej rozoznáme. Veľmi pôsobivými udalosťami sú aj stretnutia planét s Mesiacom. K takému úkazu dôjde napríklad 2. augusta, keď po zotmení budeme môcť medzi súhvezdiami Strelca a Kozorožca vidieť trojicu Mesiac, Saturn a Jupiter.
Pozorovateľnosť planét
Merkúr je na začiatku augusta pozorovateľný pred východom Slnka. V polovici mesiaca je pri Slnku už tak blízko, že ho nemožno pozorovať. V druhej polovici augusta sa opäť presúva nízko nad obzor, kde ho môžeme pozorovať po západe Slnka. Venušu môžeme vidieť v súhvezdí Býka, neskôr v súhvezdí Blížencov ako Zorničku pred východom Slnka od druhej v noci. Mars na začiatku augusta vychádza o jedenástej večer, na konci mesiaca už o pol desiatej. Nájdeme ho v súhvezdí Rýb. Jupiter opäť ponúka veľmi dobré pozorovacie možnosti. Pozorovateľný je po západe Slnka do pol štvrtej ráno na začiatku mesiaca a do pol druhej v noci na konci augusta. Nájdeme ho v súhvezdí Strelca. Podobne je na tom planéta Saturn. Nájdeme ju v súhvezdí Strelca po západe Slnka. Urán môžeme pozorovať v druhej polovici noci. Na konci augusta vyjde nad obzor už o pol desiatej večer. Nájdeme ho v súhvezdí Barana. Podobne Neptún môžeme pomocou ďalekohľadu vidieť takmer počas celej noci, a to v súhvezdí Vodnára.
Augustové roje meteorov
Augustové teplé noci majú pre nás v ponuke aj dva meteorické roje – Kappa Cygnidy a známe Perzeidy. Roj Kappa Cygnidy môžeme vidieť od 3. do 25. augusta. Maximum roja pripadá na noc zo 17. na 18. augusta. Mesiac takmer v nove nebude tento rok prekážať pozorovaniu. Radiant roja – teda miesto odkiaľ meteory zdanlivo vyletúvajú – sa nachádza v súhvezdí Labute, blízko hviezdy Kappa Cygni. Meteory Kappa Cygnidy sú pozostatkom rozpadu asteroidu 2008ED69, ktorý vznikol po rozpade kométy 6 000 – 4 000 rokov pred n. l. Tieto úlomky tvoria široký pás, väčšinou v blízkosti dráhy Venuše, ale zasahuje aj do dráhy Zeme, a tak tvorí roj Kappa Cygnidy. Meteory tohto roja sú pomerne pomalé, ich rýchlosť pri vstupe do atmosféry Zeme dosahuje 25 km/s.
Zaujímavosťou tohto roja je, že občas v ňom nájdeme aj krásny jasný bolid. Tento roj sa pozoroval už od 19. storočia, keď upútal svojou modrobielou farbou. Ide o menší meteorický roj s hodinovou frekvenciou len tri meteory. Azda najznámejším meteorickým rojom vôbec sú Perzeidy. Vynikajú svojím bohatým počtom – 60 až 110 meteorov za hodinu. Zároveň sú najstarším pozorovaným rojom – pozorovali ho už v starovekej Číne, Japonsku a Kórei. Ľudovo ho nazývame Slzy svätého Vavrinca, pretože sú činné na sviatok svätého Vavrinca. Perzeidy na nočnej oblohe pozorujeme od 17. júla do 24. augusta. Maximum ich aktivity pripadá práve na augustovú noc z 11. na 12. Meteoroidy majú vysoké rýchlosti, až 60 km/s, a veľká väčšina z nich za sebou zanecháva desiatky sekúnd viditeľnú dymovú stopu. V prípade Perzeíd sa prvýkrát vôbec zistila priama súvislosť meteorického roja s materskou kométou. Stalo sa tak v 60. rokoch 19. storočia, keď taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli vypočítal dráhy prúdu meteoroidov – zistil, že sa zhodujú s dráhou kométy 109P/Swift-Tuttle objavenej v roku 1862. Bolo jasné, že roj Perzeíd tvoria pozostatky postupne sa rozpadajúcej kométy.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov
