Pri pomyslení na mesiac december nám ihneď napadnú dlhé tmavé noci, krátke dni, ostrá a prenikavá viditeľnosť nočnej oblohy, meteorické roje Geminidy a Ursidy a v neposlednom rade zimný slnovrat.
Zimný slnovrat tento rok nastane 21. decembra o 16:59 h a znamená začiatok astronomickej zimy na severnej pologuli a začiatok leta na južnej pologuli. Zimný slnovrat teda predstavuje okamih, keď Slnko na oblohe dosahuje najnižšiu kulmináciu – nad obzorom sa nachádza najnižšie. Preto nás 21. decembra čaká najkratší deň a zároveň najdlhšia noc v roku. Južný pól Zeme bude v tomto okamihu naklonený k Slnku, ktoré sa bude nachádzať nad obratníkom Kozorožca.
V decembri nastane nad územím Antarktídy úplne zatmenie Slnka. Keďže je to veľmi náročná cestovateľská destinácia, väčšina z nás sa bude musieť zaobísť nie s dennou, ale s nočnou oblohou. Tá tiež ponúka množstvo krás. V decembri je to najmä zimná časť Mliečnej cesty či zoskupenie jasných hviezd tvoriacich Zimný šesťuholník. Pri dômyselnejšom fotografickom snímaní tiež môžeme zachytiť stopy žiariaceho vodíka vnútri našej Galaxie – a teda červené hmloviny, ktoré vidno aj na fotografii, foto Tomáš Slovinský.
Pozorovateľnosť planét
Merkúr je počas prvých decembrových dní pre nás nepozorovateľný. Svojimi východmi a západmi totiž kopíruje východy a západy Slnka. Pozorovacie možnosti sa zlepšia v polovici mesiaca, keď bude Merkúr zapadať po Slnku. Vtedy ho môžeme vidieť na večernej oblohe nad zapadajúcim obzorom v súhvezdí Strelec. Venušu môžeme počas celého mesiaca pozorovať ako Večernicu nad juhozápadným obzorom ihneď po západe Slnka. Nad obzorom sa nachádza o čosi vyššie ako Merkúr. Počas celého decembra ju nájdeme v súhvezdí Váhy. Mars vychádza v ranných hodinách takmer dve hodiny pred východom Slnka. Pozorovateľný pre nás v týchto ranných hodinách bude počas celého mesiaca, najprv v súhvezdí Váhy, 25. decembra sa presunie do súhvezdia Hadonos.
Tí, čo nestihnú ranné pozorovanie Marsu, si môžu vychutnávať večerný Jupiter. Ten je pozorovateľný po západe Slnka a určite sa vďaka svojej veľkej jasnosti pred nami neschová. Je neprehliadnuteľným objektom v súhvezdí Kozorožec, 15. decembra sa presunie do súhvezdia Vodnár. Aj Saturn nájdeme počas celého mesiaca v súhvezdí Kozorožec. Pozorovateľný je tiež po západe Slnka. Nad horizontom ho nájdeme o čosi nižšie ako Jupiter, čo naznačuje, že aj zapadá o čosi skôr ako Jupiter. Urán sa naďalej nachádza v súhvezdí Baran. Pozorovateľný je spočiatku v skorých ranných hodinách, no na záver decembra je viditeľný už od tretej hodiny v noci. Hoci Neptún nie je pozorovateľný voľným okom, pomocou ďalekohľadu ho môžeme vidieť v druhej polovici noci. Počas prvých decembrových nocí je viditeľný po polnoci, záverom mesiaca už po desiatej hodine večer.
Decembrové meteorické roje
Decembrové Geminidy sú azda spoločne s augustovými Perzeidami najznámejšími meteorickými rojmi v roku. Je to vďaka ich početnej aktivite, ktorou v porovnaní s ostatnými rojmi vynikajú. Predpokladaná intenzita tohto roja sa odhaduje na 120 meteorov za hodinu. Prvé pozorovanie bolo zaznamenané v roku 1862 – vtedy ešte išlo o slabší roj. Jeho intenzita však začala stúpať a začiatkom 90. rokov 20. storočia sa jeho aktivita vyšplhala až na 100 meteorov za hodinu.
Zaujímavé sú aj svojím sfarbením – od zelenej cez bielu, žltú až po modrú. Geminidy sú veľmi jasné a veľmi pomalé – 35 km/s. Aktívne sú od 4. do 17. decembra, pričom maximum pripadá na noc z 13. na 14. decembra. Radiant Geminíd nájdeme v súhvezdí Blíženci, a to východne od hviezd Castor a Pollux. Materským zdrojom Geminíd je blízkozemská planétka Phaeton 3200 objavená družicou IRAS v roku 1983. Pravdepodobne ide o vyhasnuté kometárne jadro, obežná dráha tejto planétky totiž pripomína dráhu komét – v perihéliu sa planétka priblíži k Slnku na vzdialenosť 0,14 AU. Slnko obehne raz za 524 dní a môže sa pritom dostať aj veľmi blízko k Zemi (naposledy v roku 2007 bola od Zeme vzdialená 18 miliónov kilometrov). K najtesnejšiemu priblíženiu k Zemi dôjde v roku 2093 – len tri milióny kilometrov.
Druhým decembrovým rojom sú Ursidy. Ide o menejpočetný meteorický roj – priemerná aktivita Ursíd dosahuje desať meteorov za hodinu. Na oblohe začínajú byť aktívne 17. decembra a svoju aktivitu ukončia 26. decembra. Maximum činnosti pripadá na noc z 21. na 22. decembra. Ursidy sú ešte o čosi pomalšie ako Geminidy – do zemskej atmosféry prenikajú rýchlosťou 33 km/s. Radiantom tohto roja je súhvezdie Malá medvedica a pôvodcom roja je kométa 8P/Tuttle, objavená v roku 1790.
Posledným, a zároveň najmenej početným meteorickým rojom sú Coma Berenicidy. Aktívne sú od 12. decembra do 23. januára s maximom v noci 16. decembra. Ich odhadovaný počet za hodinu je päť meteorov.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov
