Vo februári slnko vychádza každým dňom o čosi skôr a na oblohe vystupuje čoraz vyššie. V porovnaní s decembrovým zimným slnovratom sa dni výrazne predlžujú a čas na pozorovanie zimnej hviezdnej oblohy sa skracuje.
Náš pohľad na nočnú oblohu počas februárových nocí upúta Veľká medvedica a Malý medveď na severe. Tejto svetovej strane dominuje jasná hviezda Deneb zo súhvezdia Labute. Nízko na východe vidíme žiariť jasnú hviezdu Arktúr. Orión a Býk stále jasne žiaria na juhozápade a priamo nad južným obzorom nám neunikne najjasnejšia hviezda severnej oblohy Sírius zo súhvezdia Veľkého psa.
Pozorovateľnosť planét
Merkúr môžeme vidieť v prvej polovici mesiaca po západe Slnka nízko nad západným obzorom. Nájdeme ho v súhvezdí Vodnára.
Venušu môžeme počas celého februára vidieť v súhvezdí Rýb po západe Slnka. Každým večerom zapadá o čosi neskôr, takže na záver mesiaca budeme mať na jej pozorovanie najlepšie možnosti.
Mars vychádza v skorých ranných hodinách, takže ho môžeme vidieť na oblohe pred východom Slnka. Nájdeme ho v súhvezdí Hadonosa, 12. februára sa presúva do súhvezdia Strelca. Pozorovať ho môžeme do východu Slnka.
Jupiter môžeme vidieť na rannej oblohe pred východom Slnka. Každý deň vychádza o čosi skôr, takže čas na jeho pozorovanie sa nám predlžuje. Nájdeme ho v súhvezdí Strelca.
Saturn je pozorovateľný pred východom Slnka nad východným obzorom. Jeho sídlom je tiež súhvezdie Strelca.
Urán môžeme vidieť po zotmení do polnoci na začiatku februára, na jeho konci do desiatej hodiny večer. Nájdeme ho v súhvezdí Barana.
Neptún môžeme pomocou ďalekohľadu vidieť po západe Slnka v súhvezdí Vodnára. Počas prvých februárových večerov do ôsmej hodiny, na konci mesiaca do šiestej večer.
Galaxia na oblohe
Okrem Slnka, Mesiaca a planét môžeme na oblohe pozorovať aj rôzne hmloviny, hviezdokopy, či dokonca môžeme vidieť aj našu Galaxiu – Mliečnu cestu. Všetky hviezdy, ktoré je naše oko schopné rozlíšiť na nočnej oblohe, sú súčasťou našej Galaxie.
Pri pohľade na nočnú oblohu v zime aj v lete nás upúta slabo žiariaci jemný pás, ktorým je práve Mliečna cesta. Pás Mliečnej cesty na oblohe je nerovnomerne hustý. Jej jadro leží v smere súhvezdia Strelec a v tomto mieste je Mliečna cesta najjasnejšia. Najužšia je v súhvezdí Perzeus. Prechádza súhvezdiami Blížencov, Oriónom, Býkom, Povozníkom, Perzeom, Kasiopejou, Cefeom a Labuťou. Do našej Galaxie patrí približne 100 miliárd hviezd a jej priemer je 100 000 svetelných rokov. Slnko je od jej stredu vzdialené 26 000 svetelných rokov a jeden obeh okolo jej stredu mu trvá 225 miliónov rokov.
Priamo stred našej Galaxie nevidíme, pretože sa tu nachádza veľké množstvo hmoty, ktoré absorbuje svetlo. Skúmať ho však môžeme pomocou rádiových vĺn, ktoré dokážu preniknúť aj cez túto hmotu. Stred tvorí obrovská čierna diera s označením Sagittarius A*.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov
