Zimným mesiacom stále dominuje súhvezdie Orióna a najjasnejšia hviezda severnej oblohy Sírius, ktorú nájdeme nižšie naľavo od tohto súhvezdia. Priamo nad hlavou môžeme vidieť hviezdy Castor a Pollux zo súhvezdia Blížencov.
Januárový pohľad na oblohu nám ponúka jasné súhvezdie Veľkej medvedice, pomocou ktorej ľahko nájdeme Polárku. Naľavo od Malej medvedice, do ktorej Polárka patrí, nájdeme jasné W predstavujúce súhvezdie Kasiopeja. Ďalším ľahko rozpoznateľným súhvezdím je Býk v tvare písmena V, ktoré nájdeme severozápadne od Orióna. V ňom nájdeme oranžovo žiariť jasnú hviezdu Aldebaran. Dôležitá udalosť tohto mesiaca nastane 3. januára o 5:19 h, vtedy sa naša planéta na svojej obežnej dráhe dostane najbližšie k Slnku (hovoríme, že je v perihéliu), od Slnka je vzdialená 147 096 748 km.
Pozorovateľnosť planét
Merkúr je najlepšie pozorovateľný na začiatku mesiaca pred východom Slnka nízko nad východným obzorom. Zo súhvezdia Hadonosa sa 3. januára presunie do Strelca. Každým dňom sa približuje k Slnku, čím sa pre nás po zvyšok januárových dní stáva nepozorovateľný.
Venušu môžeme počas celého januára vidieť ako Zorničku na rannej oblohe pred východom Slnka v súhvezdí Váhy, 10. januára sa presunie nad klepeto Škorpióna a od polovice mesiaca ju nájdeme v súhvezdí Hadonosa. mars vychádza v do- poludňajších hodinách, takže ho môžeme vidieť na oblohe ihneď po západe Slnka. Nájdeme ho v súhvezdí Rýb, a to počas celého mesiaca.
Jupiter môžeme vidieť na rannej oblohe pred východom Slnka. Každým dňom vychádza o čosi skôr, takže čas na jeho pozorovanie sa nám predlžuje. Nájdeme ho v súhvezdí Hadonosa.
Saturn je pozorovateľný pred východom Slnka nad východným obzorom. Jeho sídlom je aj naďalej súhvezdie Strelca.
Urán môžeme pozorovať po zotmení do pol druhej v noci na začiatku januára, na konci do pol dvanástej večer. Nájdeme ho v súhvezdí Rýb.
Neptún môžeme pomocou ďalekohľadu vidieť počas prvej polovice noci v súhvezdí Vodnára. Neptún zapadá o čosi skôr ako Urán. Počas prvých januárových večerov o pol desiatej, na konci mesiaca o pol ôsmej večer.
Januárové kvadrantidy
Aktivita prvého roja tohto roku sa začína 28. decembra a končí 12. januára. Kvadrantídy patria medzi bohatšie roje, medzi ktorými vynikajú svojou frekvenciou 80 meteorov za hodinu v čase maxima a to pripadá na neskoré večerné hodiny 3. januára. Existujú však aj sľubnejšie predpoklady, že frekvencia meteorov by mohla dosiahnuť aj viac než 100 až 120 meteorov za hodinu. V roku 2013 bolo napočítaných v čase maxima vyše 130 meteorov za hodinu, v roku 2014 až viac ako 300 meteorov. Z dôvodu nepravidelného rozloženia prúdu roja môže hodinová frekvencia kolísať medzi 60 a 200 meteormi. Maximum tohto roja trvá obvykle len niekoľko hodín. Obdobie maxima však bude narúšať Mesiac, ktorý v tom čase bude dva dni po splne. Radiant roja sa nachádza v súhvezdí Pastier. Meteorické častice sú pomerne pomalé, so zemskou atmosférou sa stretávajú pri rýchlosti 42 kilometrov za sekundu. Materské teleso tohto roja je ešte záhadou. Spočiatku sa uvažovalo, že ide o kométu s názvom 96P Machholz. Tá sa má k Slnku vrátiť v roku 2023 (obežný čas kométy je 5,2 roka). V roku 2003 prišiel Peter Jenniskens (NASA Ames Research Center) s hypotézou, že zdrojom roja je fragment už 500 rokov neexistujúcej kométy. Ten bol objavený v tom istom roku a považovali ho za asteroid s označením C/2003 EH1. Dráha tohto telesa sa pretína so Zemou v takmer 90º uhle, čo je príčinou krátkej aktivity tohto roja. Navyše sa vplyvom gravitácie Jupitera prúd roja kométy od Zeme vzďaľuje a o 1 000 rokov už naši potomkovia nebudú môcť Kvadrantídy pozorovať vôbec.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
