Na januárovej oblohe naďalej vyniká súhvezdie Orión. Pod ním nájdeme najjasnejšiu hviezdu severnej oblohy Sírius. Vyššie naľavo od Orióna vidíme hviezdy Castor a Pollux zo súhvezdia Blížencov.
Súhvezdie Veľkej medvedice sa na januárovej oblohe nachádza na severovýchode a pomocou neho ľahko nájdeme hviezdu Polárku v Malej medvedici. Súhvezdie Kasiopeja v podobe písmena W je naľavo od Malej medvedice. Začiatkom januára sa planéta Zem dostáva do perihélia (pri svojom obehu okolo Slnka je najbližšie k našej hviezde). Táto udalosť v tomto roku nastane 5. januára o 8:48 h, Zem bude vtedy od Slnka vzdialená 147 093 172 km.
Pozorovateľnosť planét
Merkúr je pozorovateľný len na konci mesiaca po západe Slnka nízko nad obzorom. Zo súhvezdia Strelca sa 17. januára presunie do Kozorožca.
Venušu môžeme počas celého januára vidieť ako Večernicu na oblohe po západe Slnka. Nájdeme ju v súhvezdí Kozorožca, 11. januára sa presunie do súhvezdia Vodnára.
Mars vychádza pred východom Slnka, takže ho môžeme vidieť na skorej rannej oblohe tesne predtým, ako vyjde Slnko. Nájdeme ho v súhvezdí Váhy a postupom dní poputuje cez Škorpióna do Hadonosa.
Jupiter je počas prvých januárových dní príliš blízko pri Slnku, preto je pre nás nepozorovateľný. Situácia sa však vylepší a v druhej polovici mesiaca ho môžeme pozorovať pred východom Slnka v súhvezdí Strelca.
Saturn je spočiatku takisto pre svoju blízkosť pri Slnku nepozorovateľný. Posledné januárové rána ho uvidíme pred východom Slnka. Jeho sídlom je aj naďalej súhvezdie Strelca.
Urán môžeme pozorovať po zotmení do druhej v noci začiatkom januára, na konci mesiaca do polnoci. Nájdeme ho v súhvezdí Barana.
Neptún môžeme pomocou ďalekohľadu vidieť počas prvej polovice noci v súhvezdí Vodnára. Počas prvých januárových večerov do trištvrte na desať, na konci mesiaca do ôsmej hodiny večer.
Januárové Kvadrantidy
Januárová nočná obloha prináša aj meteorický roj Kvadrantidy. Tie svoju aktivitu začínajú už 28. decembra a končia 12. januára. Tento rok sa predpokladá sľubná frekvencia – až 120 meteorov za hodinu počas maxima, ktoré pripadá na 3. január. Kvadrantidy patria medzi bohatšie roje, v roku 2014 bolo napočítaných okolo 300 meteorov za hodinu. Častice tohto roja sú však rozložené veľmi nepravidelne, a preto táto frekvencia zvykne kolísať medzi nižšími (60, 80) a vyššími (120, 200, 300) hodnotami. Meteorické častice sú pomerne pomalé, stretávajú sa so zemskou atmosférou pri rýchlosti 42 kilometrov za sekundu.
Radiant meteorického roja Kvadrantidy sa nachádza v súhvezdí Pastiera. Pôvod tohto názvu pochádza zo súhvezdia Nástenný kvadrant, ktoré bolo zrušené v roku 1922. Jeho hviezdy sú už súčasťou súhvezdí Pastier, Drak a Herkules. Doteraz astronómovia presne nezistili, aké je materské teleso tohto roja.
Medzi prvých kandidátov bola zaradená kométa s názvom 96P Machholz. Známy vedec z oblasti meteorov Peter Jenniskens z NASA Ames Research Center prišiel s hypotézou, že pôvodcom tohto roja je fragment viac ako 500 rokov neexistujúcej kométy, ktorý bol objavený v roku 2003 a katalogizovaný pod asteroidným označením C/2003 EH1. Dráha tohto telesa sa pretína so Zemou v uhle takmer 90º, čo je príčinou krátkej aktivity tohto roja. Navyše sa vplyvom gravitácie Jupitera prúd roja kométy od Zeme vzďaľuje a približne o tisíc rokov už Kvadrantidy nebudeme môcť pozorovať vôbec.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov
