Naša Zem sa bude 6. júla na svojej obežnej dráhe nachádzať najďalej od Slnka, vo vzdialenosti 152 100 640 km. Z toho vyplýva, že striedanie ročných období nezapríčiňuje vzdialenosť Zeme od Slnka, ale sklon zemskej osi, ktorá v prípade teplých júlových nocí na severnej pologuli smeruje k Slnku.
Uprostred júlovej nočnej oblohy nás upútajú súhvezdia Veľká a Malá medvedica. Jasná hviezda Vega žiari v nadhlavníku, súhvezdie tvaru W Kasiopeja a súhvezdie Labuť nájdeme na východe. Nízko nad južným obzorom môžeme vidieť súhvezdie Škorpión, no úžasný pohľad nám poskytne časť oblohy naľavo – v súhvezdí Strelec sa totiž nachádza stred našej Galaxie. Jasnejší pás tiahnuci sa nad našimi hlavami vynikne na tmavej nočnej oblohe ďalej od svetla miest a taktiež už v malých ďalekohľadoch, ktoré nám odhalia množstvo hviezd.
Pozorovateľnosť planét
Merkúr je viditeľný pred východom Slnka takmer počas celého mesiaca. Na záver júla sa začne čoraz viac približovať k Slnku a tak sa nám podmienky na jeho pozorovanie zhoršujú. Nájdeme ho v súhvezdí Býk, odkiaľ sa v polovici mesiaca presunie do Blížencov a na záver júla do súhvezdia Rak. 8. júla mu bude robiť spoločnosť Mesiac. Venušu nájdeme ako Večernicu žiariť na večernej stmievajúcej sa oblohe po západe Slnka. Spočiatku ju vidíme v súhvezdí Rak, 12. júla prejde do Leva.
Mars taktiež vidíme po západe Slnka. Zapadá spoločne s Venušou, počas celého júla budú v tesnej blízkosti. Najbližšie pri sebe ich nájdeme pri večerných pozorovaniach medzi 10. a 15. júlom. Aj Mars sa nachádza v súhvezdí Rak, odkiaľ sa 10. júla presunie do Leva. Jupiter vychádza vo večerných hodinách. Pozorovať ho môžeme takmer počas celej noci až do východu Slnka. Jupiter je neprehliadnuteľným objektom na oblohe a počas celého mesiaca ho nájdeme vynímať sa v súhvezdí Vodnár.
Saturn vychádza necelú hodinu pred Jupiterom a počas celého júla ho nájdeme v súhvezdí Kozorožec. Urán vychádza v polnočných hodinách a je pozorovateľný v druhej polovici noci do východu Slnka. Posledné júlové noci bude viditeľný už pred polnocou. Nájdeme ho v súhvezdí Baran. Neptún taktiež vychádza v polnočných hodinách. Pomocou ďalekohľadu ho môžeme vidieť vo Vodnárovi.
Perzeidy, Kaprikornidy, Aquaridy
Najznámejší meteorický roj Perzeidy, ľudovo nazývaný aj slzy svätého Vavrinca, začína svoju aktivitu už tento mesiac. Perzeidy môžeme vidieť na oblohe od 17. júla do 24. augusta.
Ďalším meteorickým kandidátom, ktorý možno v júli pozorovať, je meteorický roj Alfa Kaprikornidy. Svoju aktivitu začínajú 3. júla a na oblohe sú pozorovateľné do 15. augusta. Maximum aktivity pripadá na noc z 30. na 31. júla. Je to však málo výdatný roj, ide len o 4 meteory za hodinu. Hoci je ich málo, vynikajú svojou jasnosťou. Často vytvárajú jasné bolidy prechádzajúce naprieč celou oblohou. Zaujímavosťou a zároveň ich odlišnosťou od Perzeíd sú omnoho nižšie rýchlosti – iba 23 km/s. Materským telesom je kométa 169P/NEAT. Väčšina úlomkov tejto kométy sa bude s dráhou Zeme križovať v 24. storočí. Dokonca sa očakáva, že Alfa Kaprikornidy budú hlavným meteorickým rojom v rokoch 2220 – 2420 a svojou aktivitou prevýšia akýkoľvek súčasný meteorický roj.
Posledným rojom tohto mesiaca sú Južné Delta Aquaridy. Tie budú aktívne od 12. júla do 23. augusta s maximom v noci z 30. na 31. júla. Frekvencia za hodinu sa udáva číslom 20. Názov tohto roja pochádza z polohy radiantu, ktorý sa nachádza v súhvezdí Vodnár blízko hviezdy Delta Aquarii. Okrem Južných Delta Aquaríd poznáme ešte Severné Delta Aquaridy. Roj pravdepodobne tvoria úlomky kométy 96P/Machholz patriacej do skupiny komét, ktoré sa v perihéliu dostávajú extrémne blízko k Slnku, čo môže viesť k jej úplnému vypareniu sa – teda zničeniu kométy.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov
