Naša Zem sa bude 6. júla na svojej obežnej dráhe nachádzať najďalej od Slnka, vo vzdialenosti 152 100 640 km. Z toho vyplýva, že dôvodom striedania ročných období nie je vzdialenosť Zeme od Slnka, ale sklon zemskej osi, ktorá v prípade teplých júlových nocí na severnej pologuli smeruje k Slnku.
Uprostred júlovej nočnej oblohy nás upútajú súhvezdia Veľká a Malá medvedica. Jasná hviezda Vega žiari v nadhlavníku, dvojité W súhvezdia Kasiopeja a Labuť nájdeme na východe. Nízko nad južným obzorom môžeme vidieť Škorpióna, no úžasný pohľad nám poskytne časť oblohy naľavo – v súhvezdí Strelec sa totiž nachádza stred našej Galaxie. Jasnejší pás tiahnuci sa nad našimi hlavami vynikne na tmavej nočnej oblohe ďalej od svetla miest a taktiež už v malých ďalekohľadoch, ktoré nám odhalia veľké množstvo hviezd.
Pozorovateľnosť planét
Merkúr je viditeľný pred východom Slnka takmer počas celého mesiaca. Na záver júla sa začne čoraz viac približovať k Slnku a tak sa nám podmienky na jeho pozorovanie zhoršujú. Nájdeme ho v súhvezdí Býk, odkiaľ sa v polovici mesiaca presunie do Blížencov a na záver júla do súhvezdia Rak. Vo štvrtok 8. júla mu bude robiť spoločnosť Mesiac. Venušu nájdeme ako Večernicu žiariť na večernej stmievajúcej sa oblohe po západe Slnka. Spočiatku ju vidíme v súhvezdí Rak, 12. júla prejde do súhvezdia Lev. Mars taktiež vidíme po západe Slnka. Zapadá spoločne s Venušou, počas celého júla budú v tesnej blízkosti. Najbližšie pri sebe ich nájdeme pri večerných pozorovaniach medzi 10. a 15. júlom. Aj Mars sa nachádza v súhvezdí Rak, odkiaľ sa 10. júla presunie do Leva.
Jupiter vychádza vo večerných hodinách. Pozorovať ho teda môžeme takmer počas celej noci až do východu Slnka. Jupiter je neprehliadnuteľným objektom na oblohe a počas celého mesiaca ho nájdeme vynímať sa v súhvezdí Vodnár. Saturn vychádza necelú hodinu pred Jupiterom a celý júl sa bude nachádzať v súhvezdí Kozorožec. Urán vychádza v polnočných hodinách a je pozorovateľný v druhej polovici noci do východu Slnka. Posledné júlové noci ho budeme vidieť už pred polnocou. Nájdeme ho v súhvezdí Baran. Neptún taktiež vychádza v polnočných hodinách. Pomocou ďalekohľadu ho môžeme vidieť v súhvezdí Vodnár.
Perzeidy, Kaprikornidy, Akvaridy
Najznámejší meteorický roj Perzeidy, ľudovo nazývaný aj slzy svätého Vavrinca, začína svoju aktivitu už tento mesiac. Perzeidy môžeme vidieť na oblohe od 17. júla do 24. augusta. V tomto roku sa predpokladá až 100 meteorov za hodinu. Radiant zdroja sa nachádza v súhvezdí Perzeus, ktoré v týchto dňoch môžeme pozorovať počas celej noci na severovýchodnom obzore. Perzeidy sa oplatí pozorovať počas celej noci, a to nielen v noci maxima z 12. na 13. augusta. Meteoroidy majú vysoké rýchlosti – až 61 km/s – a veľké jasnosti. Väčšina z nich je jasnejšia než 2 magnitúdy a zároveň zanechávajú desiatky sekúnd viditeľnú dymovú stopu.
Ďalším meteorickým kandidátom, ktorý možno v júli pozorovať, je meteorický roj Alfa Kaprikornidy. Svoju aktivitu začínajú 3. júla a na oblohe sú pozorovateľné do 15. augusta. Maximum aktivity pripadá na noc z 30. na 31. júla. Ide však o málo výdatný roj – najmä v porovnaní s už spomínanými Perzeidmi – v tomto prípade ide len o 4 meteory za hodinu. Hoci je ich málo, vynikajú svojou jasnosťou. Často vytvárajú jasné bolidy prechádzajúce celou oblohou. Zaujímavosťou a zároveň ich odlišnosťou v porovnaní s Perzeidmi sú oveľa menšie rýchlosti – iba 23 km/s. Materským telesom je kométa 169P/NEAT. Väčšina úlomkov tejto kométy sa bude s dráhou Zeme križovať v 24. storočí. Dokonca sa čakáva, že Alfa Kaprikornidy budú hlavným meteorickým rojom v rokoch 2220 – 2420 a svojou aktivitou prevýšia akýkoľvek súčasný meteorický roj.
Posledným rojom tohto mesiaca sú Južné Delta Akvaridy. Tie budú aktívne od 12. júla do 23. augusta s maximom v noci z 30. na 31. júla. Frekvencia za hodinu je udávaná číslom 20. Názov tohto roja pochádza z polohy radiantu, ktorý sa nachádza v súhvezdí Vodnár blízko hviezdy Delta Aquarii.
Okrem Južných Delta Akvaríd poznáme ešte Severné Delta Akvaridy. Roj je pravdepodobne tvorený úlomkami kométy 96P/Machholz patriacej do skupiny komét, ktoré sa v perihéliu dostávajú extrémne blízko k Slnku, čo môže viesť k ich úplnému vypareniu sa – teda zničeniu kométy.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov
