Na severnej pologuli sa blíži leto. Na severovýchode môžeme vidieť vychádzať súhvezdie Lýra s najjasnejšou hviezdou Vega. Nad severným obzorom vidíme písmeno W – súhvezdie Kasiopeja. Medzi Kasiopejou a Polárkou v Malej medvedici nájdeme súhvezdie Cefeus.
Vľavo od Kasiopeje žiari nízko nad severozápadným obzorom jasná hviezda Capella. Na nočnej oblohe dominuje aj hviezda Arktúr zo súhvezdia Pastier. Za ním vidíme hviezdu Spica v Panne. Na východ od Pastiera nájdeme Herkula s výraznou hviezdokopou M 13, ktorú môžeme vidieť aj voľným okom.
Pozorovateľnosť planét
Merkúr môžeme pozorovať v druhej polovici mája po západe Slnka. Zo súhvezdia Barana sa 10. mája presunie do Býka a 29. mája vstúpi do súhvezdia Blížencov. Ešte 22. mája ho môžeme vidieť v tesnej dvojici s Venušou. Venuša sa neprehliadnuteľne vyníma na večernej oblohe. Pozorovať ju môžeme po západe Slnka. Nachádza sa v súhvezdí Býka. Mars vychádza v druhej polovici noci a pozorovateľný zostáva, až pokým ho neprežiaria slnečné lúče. Nájdeme ho v súhvezdí Kozorožca, 9. mája v súhvezdí Vodnára. Aj Jupiter môžeme vidieť počas druhej polovice noci. Každým dňom vychádza o čosi skôr, takže čas na jeho pozorovanie sa nám predlžuje. Nájdeme ho v súhvezdí Strelca, počas prvých májových nocí od druhej hodiny v noci, na konci mesiaca od polnoci. Aj Saturn je pozorovateľný v druhej polovici noci. Nachádza sa v súhvezdí Kozorožca. Vidieť ho môžeme od druhej v noci, na záver mája od polnoci. Urán môžeme pozorovať na skorej rannej oblohe. Nájdeme ho v súhvezdí Barana. Neptún môžeme pomocou ďalekohľadu taktiež vidieť pred východom Slnka. Nájdeme ho v súhvezdí Vodnára.
Meteorické roje
Májovú nočnú oblohu nám okrášli meteorický roj Eta Akvaridy. Eta Akvaridy sú aktívne od 19. apríla do 28. mája s maximom v noci z 5. na 6. mája. Najvhodnejší čas na jeho pozorovanie je večer po západe Slnka alebo ráno pred brieždením. Počet meteorov za hodinu je v prípade tohto roja odhadovaný na 15. Radiant leží v blízkosti hviezdy Eta v súhvezdí Vodnár.
Meteorický roj Eta Akvaridy je tvorený čiastočkami prachu pochádzajúcimi zo známej Halleyho kométy. Rýchlosť týchto čiastočiek prachu dosahuje 64 km/s. Jednotlivé meteory pritom vždy smerujú proti rotačnému pohybu Zeme – to preto, že Halleyho kométa sa pohybuje vo vesmíre retrográdne, teda opačným smerom ako naša Zem. Šírka prúdu meteoroidov dosahuje 56 miliónov km.
Prvé záznamy v čínskych, kórejských a japonských kronikách o ich pozorovaní sú z roku 401. V tom čase prechádzala dráha Halleyho kométy oveľa bližšie popri dráhe Zeme ako v súčasnosti. Halleyho kométe trvá obeh okolo Slnka 76 rokov a najbližšie bude pozorovateľná v roku 2061. Jej dráhou prechádza naša planéta dvakrát, čo zapríčiňuje vznik nie jedného, ale dvoch meteorických rojov – prvé stretnutie s dráhou Halleyho kométy spôsobuje vznik Eta Akvaríd a druhé stojí za Orionidmi.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov
