Tretí mesiac v roku nám ohlasuje príchod jari, ktorý sa definitívne spečatí 20. 3., tesne pred polnocou. Vtedy dosiahne Slnko ekliptikálnu dĺžku 0° (hovoríme tiež, že má nulovú deklináciu), bude sa nachádzať v jarnom bode a naznačuje začiatok astronomickej jari.
JARNÁ ROVNODENNOSŤ
V tento deň je dĺžka noci totožná s dĺžkou dňa. Na severnej pologuli sa začína jar, na južnej jeseň. Na severnom póle po šiestich mesiacoch vychádza Slnko, na južnom na šesť mesiacov zapadá pod obzor a začína sa polárna noc. Jarná (ale aj jesenná) rovnodennosť je spôsobená sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka, čo má za následok zmenu geometrických podmienok medzi našou planétou a našou najbližšou hviezdou.
POZOROVANIE PLANÉT
Planéta Merkúr je tento mesiac pozorovateľná vo večerných hodinách, a to najmä v druhej polovici marca. Venušu možno takisto pozorovať v podvečer, po západe Slnka. K tejto dvojici sa pridá aj Mars, ktorý nájdeme vyššie na oblohe, nad Merkúrom a Venušou. Dňa 1. marca nájdeme v jeho blízkosti Mesiac. Jupiter je pozorovateľný po celú noc, 14. marca pri ňom nájdeme Mesiac. Podobné pozorovacie podmienky nám poskytuje aj Urán. Saturn je viditeľný v druhej polovici noci. Neptún môžeme vidieť pomocou ďalekohľadu v druhej polovici marca na rannej oblohe.
POZOROVANIE PLANÉTY SATURN
Saturn sa každý rok na hviezdnej oblohe posunie o 18° smerom na východ. Najlepšie je pozorovateľný v jarných a letných mesiacoch. Od konjunkcie do opozície jeho hviezdna veľkosť kolíše v rozmedzí od 1 do 0 magnitúdy a uhlový priemer jeho kotúčika od 14,5 do 20 uhlových sekúnd. Ak sa pozrieme na Saturn ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 5 cm, uvidíme jeho prstenec už pri 20-násobnom zväčšení. Zhruba uprostred môžeme zahliadnuť tmavší predel, ktorý ho rozdeľuje na vonkajšiu časť A a vnútornú, o niečo svetlejšiu časť B. Ide o Cassiniho delenie, ktoré je ľahko pozorovateľné v ďalekohľade s priemerom objektívu aspoň 10 cm (jeho uhlový priemer však neprevyšuje jednu oblúkovú sekundu). Saturnova rotačná os je k rovine ekliptiky sklonená pod uhlom 27°. Vďaka tomu môžeme pozorovať, ako sa mení roztvorenie prsteňa. Naposledy sme ho zboku videli v roku 2009, takže teraz sa bude ďalších sedem rokov roztvárať a opäť sa uzavrie v roku 2025. Ak prechádza rovina Saturnovho prsteňa Zemou alebo Slnkom, tak v malých ďalekohľadoch zmizne z dohľadu. V atmosfére planéty môžeme nájsť podobné javy ako pri Jupiteri. Nie sú však nijako nápadné. Aj v tých najväčších ďalekohľadoch sú viditeľné len tmavé pásy. Zreteľný je len tieň, ktorý vrhá prsteň na planétu. Niekoľko mesiacov pred opozíciou a po nej je nápadný aj tieň, ktorý vrhá planéta na samotný prsteň. Saturnov najjasnejší mesiac Titan vyzerá ako žiariaci bod ôsmej veľkosti a Saturn obehne raz za 16 dní. Najviac sa od Saturnu vzdiali až na 5-násobok priemeru prsteňa. V menších ďalekohľadoch uvidíme aj mesiac Rhea (jasnosť 10,5 mag). Šancu zahliadnuť máme aj mesiac Iapetus. Aj v prípade Saturnu môžeme pozorovať zákryty zatmenia a prechody mesiacov cez kotúč planéty. S ohľadom na sklon rotačnej osi k rovine obehu sú však tieto úkazy pozorovateľné len vtedy, keď miznú Saturnove prstence.
Slnko | 1.3.2017 | 15.3.2017 | 30.3.2017 |
východ
západ |
6:28
17:28 |
5:58
17:50 |
6:26
19:12 |
Mesiac | |
Prvá štvrť | 5.3.2017 12:32 |
Spln | 12.3.2017 15:54 |
Posledná štvrť | 20.3.2017 16:58 |
Nov | 28.3.2017 04:57 |
2017 | 1.3. | 15.3. | 30.3. |
Merkúr
|
-1,1mag
Vodnár 6:33 16:50 |
-1,4mag
Ryby 6:21 18:28 |
-0,2mag
Ryby 6:54 20:56 |
Venuša
|
-4,4mag
Ryby 6:53 20:33 |
-4,2mag
Ryby 5:43 19:29 |
-4,1mag
Ryby 5:32 18:40 |
Mars
|
1,4mag
Ryby 7:52 21:16 |
1,5mag
Baran 7:17 21:18 |
1,6mag
Baran 7:41 22:18 |
Jupiter
|
-2,2 mag
Panna 21:02 7:58 |
-2,2mag
Panna 20:00 7:01 |
-2,3mag
Panna 19:52 6:59 |
Saturn
|
1,3mag
Strelec 2:43 11:02 |
1,3mag
Strelec 1:51 10:09 |
1,2mag
Strelec 1:53 10:12 |
Urán
|
5,9mag
Ryby 7:52 21:04 |
5,9mag
Ryby 6:59 20:13 |
5,9 mag
Ryby 7:01 20:18 |
Neptún
|
8,0mag
Vodnár 6:37 17:22 |
8,0mag
Vodnár 5:43 16:29 |
8,0 mag
Vodnár 5:45 16:33 |
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov