Mesiac marec ohlasuje koniec zimy a príchod jari. V nedeľu 20. marca o 16:33 h nastane jarná rovnodennosť. Slnko sa v tento okamih nachádza v jarnom bode a odštartuje začiatok astronomickej jari na severnej pologuli a začiatok astronomickej jesene na južnej.
Slnečné lúče počas jarnej rovnodennosti dopadajú kolmo na zemský povrch. Pod rovnodennosťou taktiež chápeme čas, v ktorom Slnko vychádza presne na východe a zapadá presne na západe. Z toho tiež vyplýva, že deň a noc majú vtedy rovnakú dĺžku (z latinčiny ekvinokcium sa skladá zo slov rovnaký – aequus a noc – nox).
Pohyblivá rovnodennosť
O jarnej rovnodennosti sa dá konštatovať ešte jedna zaujímavosť: deň, v ktorom nastáva jarná rovnodennosť, nie je v každom roku rovnaký. Do roku 2011 začínala astronomická jar 21. marca, tento rok pripadá jej začiatok na 20. marec a na 19. marec si počkáme až do roku 2048. Prečo je to tak? Jeden obeh Zeme okolo Slnka trvá 365,25 dňa – preto sa astronomické začiatky ročných období z roka na rok posúvajú približne o štvrtinu dňa. Na návrat termínu jarnej rovnodennosti na 21. marec si budeme musieť počkať až do roku 2102.
Koniec zimy nám ohlasujú aj súhvezdia na nočnej oblohe. S príchodom jari zapadajú zimné súhvezdia čoraz skôr a postupne ich vystriedajú súhvezdia jarnej oblohy. Orión a hviezda Sírius tak pomaly klesajú na západe, zatiaľ čo na východe vychádza hviezda Spika v súhvezdí Panna a ďalej na východe jasná hviezda Arktúr. Na juhu zbadáme Leva a Blížence.
Merkúr je počas marca naďalej pozorovateľný pred východom Slnka, a to najmä v prvej polovici mesiaca. Záverom mesiaca sa bude k Slnku približovať natoľko, že bude pre nás nepozorovateľný. Potom ho budeme môcť pozorovať až v apríli na večernej oblohe. Venuša je počas celého mesiaca pozorovateľná ako Zornička na rannej oblohe pred východom Slnka. Nájdeme ju v súhvezdí Strelec a od 7. marca sa bude nachádzať v Kozorožcovi. Spoločnosť jej tento mesiac bude robiť naďalej Mars. 28. marca sa k tejto dvojici pridá aj Mesiac. Mars nám teda ponúka podobné pozorovacie možnosti ako Venuša – nájdeme ho na rannej oblohe v súhvezdí Strelec, odkiaľ sa tiež 6. marca presunie do súhvezdia Kozorožec. Nájdeme ho južne od Venuše.
Jupiter je začiatkom marca nepozorovateľný. Až koncom mesiaca sa situácia vylepší a najväčšia planéta našej slnečnej sústavy sa pridá k rannej trojici Merkúr, Venuša a Mars. Nad obzorom bude stále veľmi nízko, a tak si na jeho plnohodnotnejšie pozorovanie budeme musieť ešte počkať. Aj Saturn sa nachádza na rannej oblohe pred východom Slnka. Nájdeme ho tiež počas celého mesiaca v súhvezdí Kozorožec, no času na jeho pozorovanie nám v marci nezostáva veľa. Podobne ako Jupiter sa totiž nachádza veľmi nízko nad obzorom. Urán nájdeme na večernej a nočnej oblohe. Naďalej sa nachádza v súhvezdí Baran, pozorovateľný je teda v prvej polovici noci. Neptún sa počas prvých marcových dní nachádza na večernej oblohe, ale tak blízko pri Slnku, že si na jeho pozorovanie budeme musieť počkať, až kým sa znova neukáže na skorej rannej oblohe na záver mesiaca.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov