Marec nám ohlasuje koniec astronomickej zimy a príchod jari. Presnejšie, na severnej pologuli sa začína jar, na južnej jeseň. Na severnom póle po šiestich mesiacoch vychádza Slnko, na južnom na šesť mesiacov zapadá pod obzor a začína sa polárna noc.
U nás je v tento deň dĺžka noci totožná s dĺžkou dňa. Slnko vychádza presne na východe a zapadá presne na západe. Práve odtiaľ pochádza pojem rovnodennosť – ekvinokcium, ktoré pozostáva z latinských výrazov pre rovnaký – aequus a noc – nox.
Jarná rovnodennosť
Jarná rovnodennosť tento rok pripadá na 20. marec o 10:37 h. Po jarnej rovnodennosti sa budú u nás dni predlžovať a noci skracovať až do letného slnovratu. Jarná a jesenná rovnodennosť sú spôsobené sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. Presne v tomto okamihu dosahuje Slnko ekliptikálnu dĺžku 0° a slnečné lúče dopadajú priamo na zemský povrch. Keby zemská os nebola naklonená, ale kolmá, nedochádzalo by k slnovratom ani rovnodennostiam a slnečné lúče by dopadali na Zem pod rovnakým uhlom počas celého roku. Nemali by sme teda rovnodennosti, ale ani ročné obdobia. Jarná rovnodennosť nepripadá vždy na ten istý deň.
Do roku 2011 sa astronomická jar začínala 21. marca, tento rok pripadá začiatok na 20. marec a na 19. marec si počkáme do roku 2048. Prečo je to tak? Jeden obeh Zeme okolo Slnka trvá 365,25 dňa – astronomické začiatky ročných období sa preto z roka na rok posúvajú približne o štvrtinu dňa. Na návrat termínu jarnej rovnodennosti na 21. marec si tak počkáme až do roku 2102. S príchodom jari vidíme po zotmení iné súhvezdia ako v zime. Orión a Veľký pes s hviezdou Sírius zapadajú čoraz skôr na západnom obzore. Nad východným obzorom môžeme vidieť vychádzať hviezdu Spica v súhvezdí Panny či jasnú hviezdu Arktúr. Ak sa pozrieme smerom na juh, našej pozornosti neujde súhvezdie Leva, Blížencov a Raka.
Pozorovateľnosť planét
Merkúr môžeme po celý marec pozorovať pred východom Slnka na skorej rannej oblohe nad juhovýchodným obzorom. Vychádza približne o piatej ráno na začiatku mesiaca, po šiestej na konci marca. Nájdeme ho v súhvezdí Kozorožca, 14. marca prejde do Vodnára. Vo štvrtok 11. marca nájdeme v jeho blízkosti Mesiac a 5. marca bude len 0,3° severne od Jupitera. Venuša je bližšie pri Slnku ako Merkúr a stráca sa v jeho jase. Navyše sa k Slnku každým dňom čoraz viac približuje, a tak jej pozorovanie budeme musieť tento mesiac úplne odložiť. Mars vychádza v dopoludňajších hodinách, a tak je pozorovateľný ihneď po západe Slnka. Nad obzorom zostáva prvú polovicu noci. Počas celého mesiaca ho nájdeme v súhvezdí Býka. Prvé marcové dni uvidíme v jeho blízkosti hviezdokopu Plejády, čo si rozhodne nenechajme ujsť. 
Jupiter zostáva v súhvezdí Kozorožca. Vychádza v skorých ranných hodinách tesne pred východom Slnka. Keďže každým dňom vyjde nad obzor o čosi skôr, čas na jeho pozorovanie sa nám predlžuje. Saturn naďalej vidíme v skorých ranných hodinách, taktiež pred východom Slnka. Vychádza asi o pol hodinku skôr ako Jupiter, preto ich môžeme počas celého marca vidieť pospolu. Aj Saturn nájdeme v súhvezdí Kozorožca. Urán je pozorovateľný ihneď po zotmení. Nad obzorom zostáva do pol jedenástej v noci, na jeho konci zachádza pred desiatou večer. Urán nájdeme v súhvezdí Barana. Neptún je prvú polovicu, a najmä v strede marca, pre svoju blízkosť pri Slnku úplne nepozorovateľný. Situácia sa zlepšuje v druhej polovici mesiaca, keď prechádza na skorú rannú oblohu.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov
