Astronomické kalendárium (marec)

V marci nás čaká hneď niekoľko zaujímavostí na nočnej oblohe. Máme poslednú príležitosť vychutnať si súhvezdia nočnej oblohy, ktoré sa po zotmení budú nachádzať na západe. V období jarnej rovnodennosti sa v oblastiach s tmavou oblohou budeme môcť potešiť silným zodiakálnym svetlom po západe Slnka, ktoré bude prechádzať cez planétu Venuša. V sobotu 28. 3. sa pripravme na zaujímavú konjunkciu Mesiaca, Venuše, hviezdokôp Plejády a Hyády, foto Tomáš Slovinský.

Mesiac marec nám prináša jar – a to nielen Slnkom vychádzajúcim čoraz skôr, ale aj jarnou rovnodennosťou, ktorá ohlasuje príchod jari. Dňa 20. marca o 4:50 h je dĺžka Slnka 0°. Znamená to, že Slnko sa nachádza presne v jarnom bode a naznačuje začiatok astronomickej jari.

Pojem rovnodennosť – ekvinokcium sa skladá z latinských slov rovnaký (aequus) a noc (nox). Pod rovnodennosťou chápeme čas, kedy Slnko vychádza presne na východe a zapadá presne na západe. V čase jarnej rovnodennosti nastáva na severnej pologuli jar, na južnej jeseň. V období rovnodennosti kulminuje Slnko (a teda dosahuje svoj najvyšší bod na oblohe) vo výške 41°20´.
V tomto okamihu dosahuje nulovú deklináciu (to je spomínaná dĺžka Slnka 0°), z čoho vyplýva, že slnečné lúče dopadajú na zemský povrch kolmo – vtedy sa Slnko nachádza v jarnom bode. Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi. Keby zemská os nebola naklonená, ale kolmá, nedochádzalo by k slnovratom, ani rovnodennostiam a slnečné lúče by dopadali na Zem pod rovnakým uhlom počas celého roku (z tohto dôvodu by nedochádzalo ani k zmene ročných období).

Pozorovateľnosť planét

Merkúr môžeme vidieť počas celého mesiaca pred východom Slnka nízko nad obzorom. Nájdeme ho v súhvezdí Vodnára.
Venušu
môžeme počas celého marca sledovať po západe Slnka. Každý večer zapadá o čosi neskôr, takže čas na jej pozorovanie sa pre nás každý deň predlžuje.
Mars vychádza v skorých ranných hodinách, takže ho môžeme vidieť na oblohe pred východom Slnka. Nájdeme ho v súhvezdí Strelca.
Jupiter, podobne ako Mars, môžeme pozorovať v súhvezdí Strelca. Vidieť ho môžeme na rannej oblohe pred východom Slnka. Každý deň vychádza o čosi skôr.
Podobne sa dá aj Saturn pozorovať pred východom Slnka. Aj jeho sídlom je naďalej súhvezdie Strelca.
Urán môžeme pozorovať po zotmení do desiatej večer na začiatku marca, na konci mesiaca bude zapadať po deviatej večer. Nájdeme ho v súhvezdí Barana.
Neptún môžeme pomocou ďalekohľadu vidieť v druhej polovici mesiaca po západe Slnka v súhvezdí Vodnára.

Súhvezdia na oblohe

S príchodom jari zimné súhvezdia zapadajú na západe čoraz skôr. Orión a Sírius klesajú pod západný obzor a na východe vychádza hviezda Spica v súhvezdí Panny. Veľkú medvedicu máme počas marca na oblohe hore nohami. Západne vidíme žiariť hviezdu Capella a za ňou máme súhvezdie Býka. Najjasnejšou hviezdou na východnom obzore je hviezda Arktúr. Na juhu vidíme Leva a Blížencov. Pod Blížencami sa nachádza Rak a v ňom známa hviezdokopa M44, ktorú môžeme vidieť aj voľným okom.

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 3/2020. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.