September, deviaty mesiac v roku, sa spája s jesennou rovnodennosťou, ktorá nastane počas 23. dňa v mesiaci. Pre astronómov je potešujúcou správou, že sa dni neustále skracujú a noci predlžujú.
Chladnejšie skoré septembrové rána potešia v druhej polovici mesiaca milovníkov tmavého hviezdneho neba. Niet sa čo čudovať, práve nadránom na oblohe zažiari tzv. zodiakálne svetlo, obrovské zrkadlo v našej Slnečnej sústave.
Po splne za tmou
Hneď začiatkom septembra bude jasným svitom na oblohe žiariť Mesiac tesne po splne. Práve po tomto období je vhodné zamerať sa na pozorovanie nášho jediného prirodzeného satelitu. Počas splnu nie je, paradoxne, pohľad na Mesiac veľmi plastický a detaily jeho kráterov tak pozorujeme najmä počas prvej a poslednej štvrte. S ubúdajúcim Mesiacom nočná obloha stmavne a v parkoch tmavej oblohy sa rozprestrie hviezdny koberec z viac ako tritisíc jagajúcich sa sĺnk. Večer po zotmení sa na chvíľu budeme môcť zapozerať na najjasnejšiu časť našej Galaxie, ktorá svojou kolmou polohou vzhľadom na obzor poskytne množstvo zaujímavých kompozícií.
Protisvit
V priebehu nocí postupne istá časť Mliečnej cesty zapadne a na oblohe sa za priaznivých atmosférických podmienok bude dať pozorovať protisvit – bod nachádzajúci sa na ekliptike pozdĺž zvieratníkového svetla v pozícii presne oproti Slnku. Vzniká spätným odrazom svetla podobne ako gloriola a jeho pozorovanie je znakom dobrých podmienok a skutočne tmavej oblohy. Zo súhvezdia Vodnár sa postupne v druhej polovici septembra dostane do Rýb.
Zodiakálne svetlo
V druhej polovici nocí sa dianie na nočnej oblohe vystrieda. Letné súhvezdia zapadnú a my nad východným obzorom uvidíme prvé zimné súhvezdia, ako sú Orión, Blíženci či Veľký pes s najjasnejšou hviezdou nočnej oblohy Sírius. Svit jasnej Venuše v pozadí prežiari jasný kužeľ svetla, ktorý sa na oblohe vztyčuje pozdĺž úrovne ekliptiky, roviny našej Slnečnej sústavy. Toto svetlo nazývame zodiakálne alebo zvieratníkové, keďže počas roka prechádza súhvezdiami zverokruhu. S astrológiou však nemá nič spoločné. Jeho pôvod by sme odhalili vnútri našej Slnečnej sústavy.
Medzi Slnkom a planétou Mars sa totiž nachádza množstvo malých prachových častíc, ktoré sú neustále osvetľované Slnkom. Vytvárajú obrovský disk svetla, ktorý sa premieta aj na nočnú oblohu v tvare kužeľa. Z našich končín ho pozorujeme najlepšie počas rovnodenností, na jar a na jeseň. V septembri ho tak nájdeme nad východným obzorom ráno, tesne na konci astronomickej noci pred svitaním.
Zaujímavé konjunkcie
Nebeské stretnutia sa hlásia o slovo aj v deviatom mesiaci v roku. Tie najkrajšie nastanú 4., 12., 22. a 26. septembra. Už v pondelok 4. septembra sa Mesiac ocitne neďaleko jasnej planéty Jupiter, v utorok 12. sa tenučký kosáčik Mesiaca priblíži k Venuši a v piatok 22. sa večerný Mesiac presunie popred jadro našej Galaxie a Merkúr dosiahne tzv. najväčšiu západnú elongáciu, 17,9 stupňa od Slnka. V utorok 26. septembra sa Mesiac priblíži k Saturnu.
Text a foto Tomáš Slovinský
riaditeľ OZ Astronómia pre všetkých
