Atraktívny migrant

Staršie samce červenáka karmínového sa vyznačujú krásnym karmínovočerveným sfarbením hlavy, krku a hrude.

V našej prírode sa môžeme stretnúť s rôznymi zaujímavými druhmi spevavých vtákov. Jedným z nich je červenák karmínový, ktorý patrí medzi zriedkavé a farebne atraktívne druhy.

Červenák karmínový alebo aj hýľ karmínový (Carpodacus erythrinus) je druh z čeľade pinkovité, zaradený do rodu hýľ. Vo svete je známych 28 druhov tohto rodu. Najčastejšie sa vyskytujú v ázijských horských oblastiach, kde je ich najväčšie druhové zastúpenie. Iba niekoľko druhov žije aj mimo Ázie.

U nás od 19. storočia

Červenák karmínový má v porovnaní s ostatnými zástupcami rodu nezvyčajne veľkú oblasť rozšírenia. Zahŕňa väčšinu horských systémov strednej a západnej Ázie a veľkú časť Sibíri. Západným smerom sa rozšíril až po strednú Európu. Izolované populácie hniezdia aj v Holandsku a zaletia až do Škótska. Počas posledných dvoch storočí sa európska hranica rozšírenia tohto druhu posúvala ďalej na západ. V 19. a začiatkom 20. storočia bol tento druh zistený aj v oblastiach južného Fínska, Pobaltia, Nemecka a následne aj v ďalších krajinách strednej Európy vrátane Česka a Slovenska.

Červenák patrí medzi semenožravé druhy, živí sa najmä semenami rôznych rastlín.

Na území Slovenska bolo hniezdenie červenáka karmínového po prvýkrát preukázané v roku 1846 v Tisovci. Neskôr to boli ojedinelé nálezy aj na iných miestach Slovenska. Až od roku 1959 bol na našom území pozorovaný stúpajúci počet hniezdiacich vtákov. Odvtedy sa jeho hniezdny areál zväčšuje a v súčasnosti ho už môžeme nájsť na viacerých lokalitách. U nás je rozšírený predovšetkým v podhorských oblastiach severného Slovenska. Jeho typickým hniezdnym prostredím sú na našom území riečne nivy, okolia vodných nádrží a neobhospodarované vlhké lúky zarastajúce náletmi krovín. V južnej časti oblasti rozšírenia, napr. v Turecku, hniezdi aj na subalpínskych a alpínskych lúkach vo výške až 2 000 metrov nad morom.

Neskorý prílet, skorý odlet

Červenák karmínový patrí medzi sťahovavé druhy vtákov. Na naše územie prilieta najneskôr zo všetkých sťahovavých druhov, spravidla až v polovici mája a neskôr. Ako prvé prilietajú samčeky, ktoré hneď po prílete začínajú intenzívne spievať a obsadzujú si hniezdne teritóriá. Neskôr prilietajú samičky a mladé samce. Ich pobyt na našom území je však v porovnaní s inými sťahovavými spevavcami veľmi krátky. Už koncom júla a začiatkom augusta sa vydávajú na cestu do ďalekých zimovísk. Celé hniezdne obdobie tak nepresahuje tri mesiace, čo medzi našimi sťahovavými druhmi nemá obdobu. Aj z hľadiska ťahu je správanie tohto vtáka jedinečné. Neodlieta do Afriky alebo do Stredomoria ako väčšina našich diaľkových migrantov, ale do Indie, a dokonca ešte ďalej na východ, do Číny.

Čím farebnejší, tým žiadanejší

Svoj melodický spev samec často prednáša z vyvýšeného miesta.

Červenák karmínový je zavalitý vták, veľký asi ako vrabec. Vyznačuje sa pohlavným dimorfizmom v sfarbení, ktoré sa líši podľa pohlavia a veku. Starší samček (vo veku tri a viac rokov) má karmínovo červenú hlavu, krk a hruď. Na rozdiel od samcov sú samice sfarbené omnoho skromnejšie. Sú olivovohnedé s hnedo prúžkovanou hruďou a hnedými krídlami s dvoma krídelnými pásmi. Mladým dvojročným samcom na rozdiel od starších, ktoré majú nádhernú karmínovú farbu, táto žiarivá farba chýba a svojím sfarbením pripomínajú samičky. Aj napriek tomuto nedostatku však aktívne spievajú a zúčastňujú sa na rozmnožovaní.
Vedeckým skúmaním sa zistilo, že sfarbenie samcov veľmi úzko súvisí s procesom evolúcie – pohlavným výberom. Intenzívne červené sfarbenie samca je výpovedným signálom o jeho kvalite. Takéto sfarbenie totiž dáva samičke jasne najavo, že jej potenciálny partner je v dobrej kondícii. O také samce je, pochopiteľne, medzi samičkami podstatne väčší záujem ako o slabo alebo vôbec nevyfarbené samce, čo pre výrazne sfarbeného samca znamená, že môže mať viac potomkov.
Je zaujímavé, že aj keď tieto vtáky žijú v pároch, samce majú pomerne veľkú tendenciu svoju vyvolenú podvádzať a páriť sa s inými samičkami. Z evolučného hľadiska sú preto atraktívnejšie sfarbené samce úspešnejšie pri výbere partnera. Výskumy preukázali, že pri intenzívne sfarbených jedincoch to tak skutočne je. Aj keď farbivo, ktoré dáva periu samcov červenú farbu, pochádza z potravy, jeho konkrétny odtieň je jednoznačne spojený so zdravotným stavom jedinca. Preto čím výraznejšiu farbu samec má, v tým lepšej kondícii sa nachádza.

Samička červenáka je na rozdiel od samca nenápadne sfarbená.

Výsledky genetických analýz

Štúdiom neobvyklej migrácie červenáka karmínového sa vedci zaoberali už dávnejšie a ich výskum priniesol prekvapujúce výsledky. Už skôr sa vedelo, že červenáky karmínové neodlietajú prezimovať do Stredomoria alebo do Afriky ako väčšina európskych sťahovavých vtákov, ale až do Indie. Údajov z krúžkovania vtákov však bolo žalostne málo. Preto vedci vôbec netušili, akou cestou sa vtáky na takú veľkú vzdialenosť vydávajú a či sa ťah do Indie týka naozaj všetkých červenákov.
Genetické analýzy odhalili, že červenáky karmínové zo strednej Európy a západnej časti Ruska (vrátane našich červenákov) a z juhozápadných častí z Bulharska, Turecka a Kaukazu tvoria dve oddelené línie, ktoré sa od seba významne geneticky líšia. Štúdium krvných vzoriek pomocou molekulárnych metód navyše ukázalo, že sa líšia aj spektrom krvných parazitov. Výsledky výskumov priniesli informáciu, že na naše územie a do Bulharska počas minulého storočia expandovali červenáky z dvoch rôznych populácií, ktoré už boli od seba oddelené oveľa skôr. Matematické modely však dokázali, že medzi oboma líniami občas dochádza k výmene genetického materiálu a nejde teda o úplne oddelené druhy. S výskumom migrácie a migračných trás dokázali pomôcť aj moderné technológie.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 8/2024. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Text a foto Ing. Ľubor Čačko