Nové centrálne a jediné berlínske letisko pre civilnú dopravu má v nemčine oficiálny názov Flughafen Berlin Brandenburg Willy Brandt a prvé dve dopravné lietadlá, jedno spoločnosti easyJet, druhé Lufthansy, na ňom pristáli 31. októbra 2020. Prvé odlety sa uskutočnili o deň neskôr.
Do časového sklzu sa obvykle dostávajú také komplexné stavebné diela, akými sú napríklad diaľnice, tunely, mosty či jadrové elektrárne. Predlžovaniu výstavby veľkých stavieb sa nevyhla ani krajina známa svojou dôslednosťou pri plánovaní výstavby a pri ich realizácii – Nemecko. To konečne uviedlo do prevádzky nové medzinárodné letisko v Berlíne, pričom príslovkové určenie konečne je tu úplne na mieste: letisko bolo otvorené – je to až neuveriteľné – deväť rokov a jeden deň po pôvodne plánovanom termíne otvorenia.
Z troch jedno
Prv než opíšeme zdĺhavý proces výstavby letiska a jeho technické parametre, stručne priblížime históriu letísk v oblasti Berlína. Viac než pol storočia od skončenia druhej svetovej vojny mali cestujúci z Berlína a do neho, ako aj jeho okolia k dispozícii tri letiská – Tempelhof, Tegel a Schönefeld. Do znovuzjednotenia Nemecka (1990) bol Berlín rozdelený na dve časti. Letiská Tempelhof a Tegel ležali v západnej časti mesta (West-Berlin), priamo vo východnej časti (Ost-Berlin) neležalo síce nijaké, ale tesne za jeho hranicami, už na území vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky, ležalo letisko Schönefeld. Otvorenie nového berlínskeho letiska znamenalo aj ukončenie prevádzky na letisku Tegel, z ktorého posledné lietadlá odštartovali 7. novembra 2020. Takmer okamžite po zjednotení Nemecka, keď už v prevádzke boli len letiská Tegel a Schönefeld, sa začalo uvažovať o výstavbe centrálneho berlínskeho letiska. Po rokoch intenzívneho hľadania najvhodnejšej lokality na výstavbu nového letiska padlo v roku 1996 rozhodnutie vybudovať letisko rekonštrukciou a rozšírením východonemeckého letiska Schönefeld ležiaceho na juh od Berlína.
Trampoty s názvom
S výstavbou, resp. rekonštrukciou letiska sa začalo v roku 2006, pričom harmonogram rátal s tým, že práce budú ukončené a letisko otvorené v októbri 2011. Projekt však narazil na celý rad po sebe idúcich a niektorých až trápnych oneskorení spôsobených zlým naplánovaním výstavby, chybnou realizáciou, správou financií, ba aj korupciou. K tomu treba pridať technické chyby zistené pri preberacích konaniach. Za najvážnejšie možno považovať hrubé chyby v systéme požiarnej bezpečnosti, ako aj nefunkčnosť núdzového napájania. Chladiaci systém serverov pracoval tak neefektívne, že kedykoľvek hrozilo ich prehriatie a následné vypnutie. Tieto a ďalšie nedostatky a chyby viedli k tomu, že termín dokončenia letiska a jeho uvedenia do prevádzky sa sedem ráz odsúval. Vyskytol sa aj problém s oficiálnym názvom letiska i jeho kódom v registri Medzinárodného združenia leteckých dopravcov (IATA). Počas plánovania bolo letisko známe pod označením Berlin Brandenburg International, čomu zodpovedal kód BBI. Ukázalo sa však, že kód BBI už používa indické letisko Biju Patnaik International Airport. Letisko bolo preto premenované na Flughafen Berlin Brandenburg a dostalo IATA kód BER. V roku 2009 rozhodlo vedenie, že letisko dostane doplnkové označenie po Willym Brandtovi, ktorý bol v rokoch 1957 – 1966 starostom Západného Berlína a od roku 1969 do roku 1974 kancelárom Spolkovej republiky Nemecko. Oficiálny názov letiska je teda Flughafen Berlin Brandenburg Willy Brandt.
Dve dráhy
Venujme sa teraz základným technickým charakteristikám a infraštruktúre letiska s kódovým označením BER. Letisko zaberá plochu 1 470 ha a sú na ňom dve paralelné vzletové a pristávacie dráhy. Dráhy označené 07L/25R a 07R/25L sú od seba vzdialené 1 900 metrov, čo umožňuje nezávislú prevádzku oboch dráh. Severná dráha je zrekonštruovanou južnou dráhou bývalého letiska Schönefeld, ktorá sa používala od 60. rokov minulého storočia. Povrch existujúcej dráhy širokej 45 metrov bol renovovaný a dráha bola predĺžená z 3 000 na 3 600 metrov. Novovybudovaná južná dráha s betónovým povrchom má dĺžku 4 000 metrov a jej šírka je 60 metrov. Táto dráha, na ktorej je temer 7 000 halogénových a LED svietidiel, je schválená pre prevádzku až do meteorologických podmienok CAT IIIb, takže na nej možno pristávať aj pri veľmi nízkej viditeľnosti. Na riadenie pozemnej a letovej prevádzky na letisku a jeho okolí slúži nová riadiaca veža postavená v puristickom štýle. Je vysoká 72 metrov, čo z nej robí tretiu najvyššiu vežu v Nemecku.
Terminály
Terminály sú vybudované tak, ako to je obvyklé na letiskách s paralelnými dráhami, teda v priestore medzi nimi. Terminály sú z architektonického hľadiska pomerne strohé a nevyznačujú sa takou originalitou, či až pompéznosťou ako terminály niektorých letísk v Číne, Japonsku alebo Singapure. Hlavný terminál T1 je široký 220 metrov, dlhý 180 metrov, vysoký 32 metrov a jeho ročná kapacita je 27 až 30 miliónov cestujúcich, pričom v prvých rokoch prevádzky sa ráta s približne 25 miliónmi cestujúcich ročne. Podľa požiadaviek Medzinárodnej organizácie civilného letectva je terminál zasklený sklom, ktoré nespôsobuje nijaké radarové reflexie. Na severné krídlo hlavného terminálu nadväzuje terminál T2, ktorý je vlastne len odbavovacou halou a má slúžiť najmä nízkonákladovým leteckým spoločnostiam. Terminál s kapacitou šesť miliónov cestujúcich ročne je síce dokončený, ale kvôli pretrvávajúcej pandémii sa minimálne do jari nebude využívať. V procese plánovania je výstavba terminálov T3 a T4, ktoré budú tiež napojené na centrálny terminál T1. V prvej fáze výstavby má byť do konca dekády vybudovaný terminál T3 s ročnou kapacitou 15 miliónov cestujúcich. Výstavba terminálu T4 zatiaľ nemá termín, ale po jeho dohotovení sa zvýši kapacita letiska o ďalších šesť miliónov cestujúcich.
Ticho pre obyvateľov
Označenie T5 má terminál bývalého letiska Schönefeld stojaci mimo priestoru ohraničeného dráhami. Tento terminál je určený výhradne pre nízkonákladové spoločnosti a jeho príspevok k celkovej kapacite letiska by mal byť osem až desať miliónov cestujúcich. Terminál T5 by mal slúžiť len do otvorenia nového terminálu T3. Celková maximálna kapacita letiska je odhadovaná na 64 miliónov cestujúcich. Na letisku je aj malý terminál pre súkromné, cvičné či športové lietadlá a bude mať na ňom základňu aj útvar vojenského letectva slúžiaci na prepravu vládnych činiteľov. Prevádzkový poriadok letiska je nastavený tak, aby obyvatelia priľahlých dedín neboli hlukom pristávajúcich či štartujúcich lietadiel obťažovaní aspoň v noci. V čase od 23.30 do 5.30 nemôžu – okrem výnimiek – na letisku pristávať či z neho štartovať nijaké lietadlá. V čase od 22. do 6. hodiny platia pre štartujúce a pristávajúce lietadlá sprísnené hlukové normy. Napriek očakávaniam nové berlínske letisko neprinesie nové možnosti lietať z nemeckého hlavného mesta do vzdialených amerických či ázijských destinácií. Najväčšími klientmi letiska budú spoločnosti easyJet a Ryanair, ktoré ponúkajú lety len do európskych či stredozemných destinácií. Nemecký vlajkový prepravca sa uspokojí s letmi do Mníchova a Frankfurtu, odkiaľ smerujú diaľkové linky takmer do celého sveta. A koľko ten špás s názvom Flughafen Berlin Brandenburg Willy Brandt nemeckých daňových poplatníkov stál? To presne nevie povedať zrejme nikto, ale hovorí sa o sume 10 miliárd eur.
Radomír Mlýnek
Foto wikipédia/Arne Müseler/arne-mueseler.com/CC-BY-SA-3.0/
