Profesor pražskej univerzity Bernard Bolzano bol v českej kultúrnej minulosti 19. storočia mimoriadnym zjavom, lebo sa stal príkladom zosúladenia korektného vedeckého záujmu s ušľachtilou ľudskosťou mravnej autority.
Viedol študentov ku kritickému a nezaujatému mysleniu, k odvahe slobodne sa vyjadrovať a správne argumentovať. Viera nás nezbavuje povinnosti používať vlastný rozum a naopak. Bolzano prežil v Čechách celý svoj život. Narodil sa v Prahe ako štvrté dieťa z dvanástich. Matka bola starostlivá a zbožná pražská Nemka. Otec pochádzal z Talianska, venoval sa obchodu so starožitnosťami a umeleckými predmetmi. Bernard navštevoval piaristické gymnázium, súkromne študoval taliančinu, francúzštinu, gréčtinu. Filozofickú fakultu skončil s vyznamenaním. Absolvoval prísne skúšky z matematiky a fyziky, získal doktorát z filozofie. Napriek tomu, že mal povesť talentovaného matematika, vymenovali ho (1806) za univerzitného učiteľa náboženstva. Odklon od úradne stanovených osnov ho priviedol k sporu s absolutistickou vrchnosťou v Prahe i vo Viedni. Zosadili ho z miesta univerzitného učiteľa (1819), poslali do výslužby, zakázali mu verejnú činnosť. Odvahu potrebuje aj učiteľ, pretože pravá osveta vždy naráža na odpor; v každej krajine sa nájdu ľudia, pre ktorých je čistá pravda soľou v očiach.
Štyri roky pred A. Cauchym odvodil Bolzano vetu pre konvergenciu radov s reálnymi členmi. Zostrojil spojitú funkciu, ktorá nemá deriváciu v žiadnom bode hustej množiny. V Paradoxoch nekonečna vystihol niektoré zásadné myšlienky teórie množín (čo ocenil aj G. Cantor). Medzi prvými pochopil význam aktuálneho nekonečna v matematike. Omnoho viac ako o šírenie užitočných právd sa musíme usilovať o to, aby sa cvičením rozvinula v ľuďoch schopnosť úsudku… musíme ich naučiť samostatne rozpoznávať nesprávne úsudky. Hlbokým odkazom v oblasti sémantickej logiky je Vedoslovie (dokončené v roku 1830), ktoré vyšlo anonymne (1837). Bolzano spresňoval pojmy, budoval systém. Spoznal, že v matematike sa nemôžeme zaobísť bez dôkazu existencie. Matematiku možno definovať ako vedu, ktorá pojednáva o všeobecných zákonoch, podľa ktorých sa veci musia riadiť vo svojej existencii. Pri dôkazoch žiadal uviesť všetky predpoklady, používať iba dané a neuchyľovať sa k cudzorodým pojmom. V mnohých matematických úvahách predbehol svojich súčasníkov, i keď mnohé jeho významné podnety zostali nepublikované i nepochopené. Dokázal veľmi dobre narábať s jemným aparátom matematiky, zdôrazňoval súvislosť s logikou i filozofiou, prispel k výstavbe solídnych základov modernej matematiky aj logiky.
Bolzano je v našich dejinách zapísaný ako významný matematik, logik, filozof i spoločenský reformátor. Ako človek ušľachtilý, ktorý svoje presvedčenie, vedecké i humanistické, nielen hlásal, ale aj žil. Musíme byť rozhodní. Priľnúť k pravde, k dobrej veci ľudstva, a nie sa chcieť zapáčiť nejakej strane, nejakej ľudskej stolici.
Foto edu.techmania.cz
