Výroba cementu je veľkým zdrojom oxidu uhličitého, nový výskum však naznačil, že tento materiál na výrobu betónu hrá významnú úlohu v opätovnom absorbovaní uvoľnených emisií uhlíka. Pri výrobe cementu sa teplom mení vápenec na vápno (proces nazývaný kalcinácia) a uvoľňuje sa oxid uhličitý. Keď však betón starne a zvetráva, začne oxid uhličitý opätovne absorbovať (proces nazývaný karbonizácia). Karbonizáciou dokáže cement absorbovať až 43 percent emisií, ktoré sa pri jeho výrobe uvoľnili (nepočítajú sa emisie uvoľnené pálením fosílnych palív, ktoré si za posledných 70 rokov výroba cementu vyžiadala). ZhuLiu z California Institute of Technology zastáva názor, že prírodné absorbanty uhlíka zrejme nie sú jedinými, ktoré pomáhajú zmierňovať dosahy ľudskej činnosti. Od roku 1930 do roku 2013 sa vyrobilo viac než 69 miliárd ton cementu, ktorý sa vo forme betónu nalial do budov a iných stavieb (len v roku 2013 sa vyrobilo 3,6 miliardy ton tohto stavebného materiálu). Odhaduje sa, že v spomínanom období vylúčila výroba cementu do ovzdušia 38,2 gigatony oxidu uhličitého, čo predstavuje približne päťpercent celosvetových emisií tohto skleníkového plynu.
JK
foto Pixabay
