Príroda vydáva všakovaké zvuky. Počuť možno zurčanie vody, šumenie vetra, tiché našľapovanie pri chôdzi, spev vtákov alebo dorozumievanie sa zvierat. Človek sa môže cítiť ako na koncerte veľkej filharmónie.
V máji som sa vypravil s plným batohom do Západných Tatier. Roháčska dolina žblnkotala bublavým potokom, na viacerých miestach zvuky vody pohlcovala hustá kosodrevina. Na vrcholcoch borovice horskej spievala ľabtuška vrchovská (Anthus spinoletta). Odrazu sa na modrej oblohe objavil orol skalný (Aquila chrysaetos) a do širokého sedla v ústí Smutnej doliny sa ozval ostrý hvizd svišťa vrchovského (Marmota marmota).
Hvízdanie svišťov
Hlavným dirigentom zvukových signálov Západných Tatier je svišť. Bez jeho hlasu to nejde. Víta každého návštevníka, či už človeka-turistu, alebo iného vzdušného či pozemského votrelca. Zdatný dominantný samec vychádza z diery ako prvý. Je to zároveň strážca svištej kolónie. Usalaší sa na najvyššom mieste a ohrieva si telo nežným vychádzajúcim slnkom. Aj na druhej skalke je už pohyb, to vychádza samica. Svišť sa jemne ohlási krátkym hvizdom, samica mu odpovie vyššie ladeným zahvízdaním. Hliadkujúci samec ju presvedčí, že všetko je v najlepšom poriadku a o chvíľu už vedie mladé svište na pasienok. Pobehujú cez skalné mesto až na trávnatý svah Volovca. Odrazu sa ozve prenikavý, ohlušujúci hlas svišťa. Samec stojí vysoko na skale, otočený tak, aby sa jeho hlas odrážal od skalnej steny Ostrého Roháča. Vtedy jeho varovný hvizd počuť zo všetkých strán.
Zavýjanie vlkov
Vlky dravé (Canis lupus) sa prejavujú hlasným zavýjaním. V jeden rok sa rozchýrilo, že v Podtatranskej kotline v lokalite Nižné vrchy prebiehajú vlčie koncerty. Mohutné hlasy prenikali počas tichej mesačnej noci až do obce Smrečany. A nebolo to len v noci, ale aj v rannú a večernú hodinu, keď sme od kostola v Smrečanoch počúvali vlčie zavýjanie. Popud k zavýjaniu dávali dve rodinné spoločenstvá vlkov, ktoré sa stretli v blízkosti počas obdobia párenia. Rozloženie síl v dvoch sociálnych spoločenstvách bolo približne rovnaké a ich zvukové prejavy boli impozantné. Z týchto vlčích chorálov bolo cítiť vzájomnú toleranciu a upevňovanie sociálnej súdržnosti jednej či druhej svorky. Zároveň si navzájom oznamovali rôzne druhy informácií, čo sa prejavovalo najmä v rôznych dimenziách a výškovej frekvencii hlasu. Tvrdý, vysoký zvuk dlhého vytia pôsobil výhražne. Upokojujúci a tolerantný hlasový signál znel v stupnici o niečo nižšej. Vo svorke sa hlasom najväčšmi prejavovali samce. Zvyčajne však popud k ich hlasovému prejavu dávajú rujné samice. V tele jedinca, ktorý sa prejavuje hlasom, sa zvyšuje činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním produkujúcich hormóny. Hormón je slovo pochádzajúce z gréckeho hormao a znamená urýchľovať, poháňať, aktivovať. Samce vlkov vytím akoby poháňali samice a urýchľovali ich pripravenosť na párenie.
Text a foto Ivan Kňaze
