November už zvyčajne nie je mesiac, ktorý by teplotami na našom území prial motýľom, hoci klimatická zmena môže v budúcnosti priniesť aj takéto prekvapenia. Napriek ročnému obdobiu sa pozrime na motýle, ktoré by farbou svojich krídel s prípadnou snehovou pokrývkou určite splývali.
Biele motýle, ľudovo nazývané aj belásky, v prírode určite neprehliadneme, lebo sú veľmi nápadné vzhľadom na základné biele zafarbenie krídel. Od jari do jesene ich môžeme nájsť takmer všade: na lúkach, poliach, v záhradách, pri cestách, ba aj vysoko v horách. Odborne sa nazývajú mlynáriky a patria spolu so žltáčikmi do čeľade mlynárikovité (Pieridae). Na Slovensku žije celkovo 11 druhov. Niektoré z nich patria k najhojnejším druhom denných motýľov, ale nájdu sa medzi nimi aj vzácne druhy. Šupinky na ich krídlach obsahujú biely pigment leukopterín, ktorý je unikátnym pigmentom v hmyzej ríši.
Mlynárik kapustový
Medzi najznámejšie patrí mlynárik kapustový (Pieris brassicae). Hoci je najpopulárnejší a v učebniciach uvádzaný ako jeden zo škodlivých druhov motýľov, nie je vo všeobecnosti najhojnejším mlynárikom a často sa zamieňa s inými druhmi. Je strednej veľkosti, no niektoré jedince môžu mať rozpätie krídel až 7 cm. Na vrchnej strane predných krídel má pri vrchole veľkú čiernu lomenú škvrnu a na prednom okraji zadných krídel malú tmavú škvrnu. Obe presvitajú aj na spodnú stranu. Samička má okrem toho aj ďalšiu kresbu na predných krídlach v podobe dvoch čiernych bodkovaných škvŕn a jednej tmavej klinovitej škvrny na zadnom okraji predných krídel. Zadné krídla sú na spodnej strane žltkasté a viac-menej poprášené tmavými šupinkami.
Mlynárika kapustového môžeme vidieť v podstate všade, ale vo vyšších polohách má nepravidelný výskyt závislý od migrácií jedincov z nižších polôh. V teplých rokoch môže mať v nižších polohách až štyri generácie do roka, od konca apríla do októbra. Najpočetnejšia býva druhá generácia v letnom období. Samička kladie vajíčka na listy rôznych kapustovitých rastlín (Brassicaceae), najčastejšie kapusty (Brassica oleracea) a jej kultúrnych odrôd. Tento mlynárik sa občas premnožuje a spôsobuje holožery na kapuste, no húsenice prvej generácie žijú častejšie na divých druhoch kapustovitých rastlín.
Oveľa častejšie vidíme v prírode príbuzné druhy, ktoré sú menšie ako mlynárik kapustový, no ľudia si ich mýlia. Patria k nim mlynárik repový (Pieris rapae) a mlynárik repkový (Pieris napi).
Mlynárik repový
Mlynárik repový má rozpätie krídel približne 5 cm a aj kresbu na nich má takmer zhodnú s mlynárikom kapustovým. Tmavá škvrna pri vrchole predných krídel je podstatne menšia. Spodná strana jeho krídel má zväčša viac žltý až okrový nádych. Tento druh obýva najrozmanitejšie otvorené biotopy v nížinách až horských oblastiach a vo všeobecnosti býva oveľa hojnejší ako mlynárik kapustový. Často sa vyskytuje v agrocenózach, čím dochádza k omylu, že ide o mlynárika kapustového. V masovom množstve ho nájdeme na ruderálnych biotopoch.
U nás má v závislosti od poveternostných podmienok dve až štyri prekrývajúce sa generácie, a to od konca marca do polovice októbra. Podobne ako pri predošlom druhu aj motýle mlynárika repového majú migračné sklony. Húsenice žijú na rôznych kultúrach kapusty a iných divo rastúcich druhoch rastlín z čeľade kapustovité. Na rozdiel od húseníc mlynárika kapustového, s ktorými sa často vyskytujú spoločne, prenikajú húsenice mlynárika repového až k stredovým listom (srdiečku) listovej ružice kultivarov kapusty.
Mlynárik repkový
Veľkú podobnosť s mlynárikom kapustovým má aj tretí druh z užšieho príbuzenstva, mlynárik repkový. Veľkosťou sa nelíši od predošlého, ale kresbou na krídlach už áno. Hlavný rozdiel je vo sfarbení žilnatiny. Na rube krídel sú výrazne tmavé šupinky v oblasti žilnatiny. Pri prvej a druhej generácii sú žilky, a to najmä samičiek, poprášené aj na lícnej strane, pri letnej generácii sú žilky menej zvýraznené. Vyskytujú sa aj jedince s tmavo poprášenými krídlami, ktoré sa podobajú na mlynárika horského (Pieris bryoniae), vyskytujúceho sa u nás najmä vo vyšších polohách. Sfarbenie a kresba krídel závisia od vlhkosti a teploty.
Existuje aj hygrofilná (vlhkomilná) forma f. sulphurea so žltkastými krídlami. Prvá generácia mlynárika repkového, v niektorých rokoch na najteplejších miestach už v polovici marca, je spravidla menšia. Všetky tri druhy sa často vyskytujú na rovnakých miestach. Podobne ako oba už spomenuté druhy mlynárikov aj mlynárik repkový môže mať v jesennom období za priaznivých klimatických podmienok v nižších polohách štvrtú generáciu. Jedince prvej generácie sajú nektár najmä na kvetoch kapustovitých rastlín. Tento mlynárik však nepredstavuje nijakú pohromu pre kapustu a jej kultivary. Húsenica žije na širokom spektre divo rastúcich kapustovitých rastlín, mnohé z nich sú aj burinami.
Text a foto RNDr. Miroslav Kulfan, CSc
