Biely január

Deti v tom majú jasno: v zime má napadať čo najviac snehu, prípadne má panovať treskúci mráz. Cestári majú na to iný názor… Väčšinou však aj ľudia, ktorí inak zimu nemajú veľmi radi, súhlasia s tým, že keď už musí prísť, nech je aspoň pekná, biela.

Množstvo a kvalita napadaného snehu u nás slúžia ako akési univerzálne meradlo kvality zimy. V našich zemepisných šírkach a geografických podmienkach to zväčša nebýva práve jednoduché.

Najkratšie dni roka

Astronomická zima sa na severnej pologuli začína zimným slnovratom, čiže 21. alebo 22. decembra, keď je u nás najdlhšia noc a najkratší deň. Meteorologická zima je už vtedy v plnom prúde. Meteorologické ročné obdobia sa rátajú na celé kalendárne mesiace. Zima sa teda začína 1. decembra a končí sa 28., v prestupných rokoch 29. februára.
Zaujímavé pritom je, že aj keď dátum zimného slnovratu označuje najdlhšiu noc a najkratší deň v roku, neznamená to ešte automaticky, že v ten deň Slnko aj najskôr zapadne. Najskorší západ Slnka sa počas súčasnej zimnej sezóny odohral už 11. decembra, keď sa v našich končinách Slnko skrylo za juhozápadný obzor presne o 15. hodine 57. minúte a 42. sekunde. V ďalších dňoch si už svoj popoludňajší pobyt na oblohe začalo opäť sekundu po sekunde predlžovať. Presnejšie, od 16. decembra sa západ Slnka začal opäť nenápadne posúvať na neskôr. Na druhej strane, ranné východy Slnka sa aj naďalej postupne oneskorujú. A to aj po samotnom dni zimného slnovratu: najneskorší východ Slnka nastane až 5. januára o 7:41:25 h.
Príčinou tohto deja je nepravidelný zdanlivý pohyb Slnka na oblohe. Zem okolo Slnka neobieha po kruhovej, ale po eliptickej dráhe. A čo je takisto dôležité, ekliptika, teda rovina, v ktorej naša planéta obieha okolo Slnka, je naklonená k zemskému rovníku pod uhlom 23,5 stupňa. Tieto nepravidelnosti spôsobujú, že zatiaľ čo západy Slnka sa už viac neskracujú, jeho východy sa oneskorujú až do prvých dní januára. Stále však platí to, čo nás učili v škole: najkratší deň v roku býva pred Vianocami v deň zimného slnovratu. V tento deň totiž nastáva najväčšie časové rozpätie medzi západom a východom Slnka. Počas zimného slnovratu tejto sezóny vyšlo v Bratislave Slnko o 7:38 h a zapadlo o 15:59 h a deň trval len 8 hodín a 21 minút.

Biely kôň je vzácny

Príchod meteorologickej zimy bol v sezóne 2021/2022 z hľadiska milovníkov tohto obdobia optimistickejší než predchádzajúci rok. Začiatok decembra priniesol typické zimné počasie, a to aj na juhozápade Slovenska, kde býva snehová nádielka v tomto čase skôr zriedkavosťou. Podobne ako býva zriedkavá aj snehová pokrývka na príslovečného Martina (11. novembra), ktorý vraj chodí na bielom koni, čo symbolizuje snehové zrážky. Ak príde Martin na sivom koni (hmly), bude údajne zima striedavá, ak na žltom (sucho), príde tuhá zima. Podľa toho, ako vyzeralo počasie na Martina v roku 2021, by teda tohtoročná zima mala byť skôr striedavá. V skutočnosti je Martin na bielom koni u nás vzácnosťou, možno až raritou.
V oblasti južného Záhoria (Stupava) sa napríklad od roku 1987 ani raz nestalo, že by sme presne 11. novembra mali na zemi súvislú snehovú pokrývku. Najviac sa k tomuto dátumu priblížil zrejme 10. november 2016, keď bol na zemi snehový poprašok a najvyššiu snehovú pokrývku v tomto regióne zaznamenali 15. novembra 2007, keď napadlo 21 centimetrov snehu. Sneženie na Martina však býva skôr vzácnosťou aj v rámci väčšiny územia Slovenska. Podľa záznamov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) je štatistická pravdepodobnosť výskytu sneženia práve v deň 11. novembra približne od 9 % v nížinách do 43 % v najvyšších polohách Tatier. V období medzi rokmi 1981 až 2020 sa súvislá snehová pokrývka v celej oblasti Podunajskej nížiny nevyskytla ani raz. A keby sme chceli nájsť súvislú snehovú pokrývku na Martina 2021 v rámci Európy, museli by sme vycestovať napríklad do Álp, Škandinávie, na Island alebo do severovýchodnej európskej časti Ruska.

R, s využitím textov Petra Štefančina
počasiepodlupou.sk