Mucholapka podivná (Dionaea muscipula) je mäsožravá rastlina, ktorá lapá svoju korisť, hlavne hmyz a pavúkovce, pomocou dvojlaločných listov, ktoré majú na vnútornej strane spúšťacie drobné chĺpky. Počas lovu elektrické signály známe ako akčné potenciály spúšťajú uzavretie listových lalokov. Spúšťacie chĺpky, ktoré slúžia ako mechanosenzory, sú rovnako rozmiestnené na každom laloku. Keď sa hmyz dotkne chĺpka, vytvorí sa takzvaný akčný potenciál, ktorý sa pohybuje pozdĺž oboch lapacích lalokov. Ak sa do 30 sekúnd vystrelí druhý akčný potenciál vyvolaný dotykom, viskoelastická energia sa uvoľní a zachytávací orgán sa uzavrie, čo uväzní korisť. Interdisciplinárny tím vedcov z Univerzity Johannesa Gutenberga v nemeckom Mainzi nedávno potvrdil, že spomínané elektrické signály generujú merateľné magnetické polia. Použitím atómových magnetometrov sa dokonca dá tento biomagnetizmus zaznamenať. Vedci pomocou tepelnej stimulácie indukovali akčné potenciály, čím pri magnetických meraniach odstránili možné rušivé faktory ako napríklad mechanický šum pozadia. Pomocou atómových opticky čerpaných magnetometrov detegovali z mucholapky podivnej magnetické signály s amplitúdou až 0,5 picotesly, čo je miliónkrát slabšie ako magnetické pole Zeme. Zaznamenaná veľkosť signálu je podobná hodnote pozorovanej počas povrchových meraní nervových impulzov zvierat, uviedla hlavná autorka štúdie Anne Fabricantová. Vedci chcú merať ešte slabšie signály iných druhov rastlín. V budúcnosti by sa takéto neinvazívne metódy mohli použiť v poľnohospodárstve na diagnostiku plodín a rastlín, a to detekciou elektromagnetických reakcií na náhle zmeny teploty, škodce či na chemické vplyvy bez toho, aby sa rastliny museli poškodiť pomocou elektród.
Zo stránky SciTechDaily spracovala BP
