Ig Nobelova cena má podľa jej zakladateľa Marca Abrahamsa oceňovať zdanlivo bizarný výskum, ktorý ľudí najprv rozosmeje a potom núti premýšľať. Cena má však za cieľ aj propagáciu vedy širokej verejnosti, sprístupnenie vedeckého výskumu a zvýraznenie relevantnosti aj nezvyčajných výskumov.
Trochu nepríjemným prvkom a možno aj nečakaným faktorom Ig Nobelových cien boli v začiatkoch posmešné a ironické poznámky na adresu nositeľov cien. Všetko sa však zmenilo, keď v Rusku narodený britský fyzik Andrej K. Gejm dostal v roku 2000 Ig Nobelovu cenu a následne v roku 2010 aj Nobelovu cenu za fyziku. Keď sa A. K. Gejma opýtali, ktorú cenu si váži viac, povedal, že obe sú pre neho rovnako dôležité – a neprajníkov tým umlčal. Mimochodom, A. K. Gejm je doteraz jediný vedec, ktorý je laureátom oboch nobeloviek.
Tento rok opäť naživo
Kategórie pri udeľovaní Ig Nobelových cien, ktorých je vždy desať, nie sú pevne dané, ako je to pri skutočných Nobelových cenách, ale pomenúvajú sa podľa hlavnej témy či zamerania oceneného príspevku. Posledné štyri roky bolo pre pandemickú krízu odovzdávanie cien len symbolické a prenášalo sa prostredníctvom webcastu. Tohto roku sa už ceny odovzdávali obvyklým spôsobom, teda v rámci veľkolepého zábavného podujatia s trochu kurióznym názvom 34th First Annual Ig Nobel Prize ceremony, čo možno nie celkom logicky preložiť ako 34. prvý výročný ceremoniál Ig Nobelovej ceny.
Botanika a biológia
Cenu za botaniku dostali dvaja vedci, ktorí získali dôkaz o tom, že niektoré rastliny imitujú tvary susedných umelých plastových listov. Výskumníci umiestnili plastový model viniča nad niekoľko živých rastlín a zistili, že rastliny sa pokúšali imitovať umelé listy. Napodobňujúce listy mali pozmenené plochy, obvod, dĺžku a menšiu pravouhlosť než vzdialené neovplyvnené listy. Plastovými napodobeninami ovplyvnené listy mali aj menej hustú žilnatinu.
Pomerne veľký tím vedcov bol ocenený cenou za anatómiu. Vo svojej štúdii skúmal, či sa vlasy na hlave väčšiny ľudí na severnej pologuli skrúcajú v rovnakom smere ako vlasy na hlavách väčšiny ľudí na južnej pologuli. Tím pozoroval 74 dvojčiat rovnakého pohlavia a vyšetroval genetickú bázu tvorby pramienkov vlasov. Porovnával aj dáta pramienkov vlasov 25 detí narodených na južnej pologuli s údajmi 25 detí narodených na severnej pologuli. Vedci zistili, že pramienky vlasov sa preferenčne stáčali v rovnakom smere u dvojčiat a stáčanie proti smeru hodinových ručičiek bolo častejšie na južnej pologuli. Na záver výskumníci skonštatovali, že proces tvorenia pramienkov je geneticky podmienený a môže byť ovplyvnený vonkajšími environmentálnymi faktormi.
Medicína a fyzika
Tím vedcov z Hamburskej univerzity dostal cenu za medicínu. Preukázal, že falošné liečivo, ktoré má bolestivé vedľajšie účinky, môže byť účinnejšie než falošné liečivo, ktoré takéto účinky nemá. Štúdia sa uskutočnila so 77 zdravými účastníkmi, ktorí verili, že dostali nosný sprej fentanyl. V skutočnosti dostali mierne štipľavý kapsaicínový sprej a boli vystavení tepelnej bolesti. Účastníci boli rozdelení do dvoch skupín: jedna skupina naďalej verila, že dostali fentanyl, druhej povedali, že nie. Tím zistil, že nosné spreje vyvolávajúce vedľajšie účinky viedli k nižšej úrovni bolesti v porovnaní s inertnými sprejmi. Tieto zistenia naznačujú, že mierne vedľajšie účinky môžu indikovať efektívnu liečbu a nabádajú ku klinickým testom, ktoré by porovnali liečbu s vedľajšími účinkami a s placebom.
Cenu za fyziku získal James C. Liao z Harvardovej univerzity za demonštráciu a vysvetlenie plaveckých schopností mŕtveho pstruha. J. C. Liao zistil, že mŕtva ryba pláva proti prúdu využívajúc turbulenciu z valca, aj keď nie je v priamej nasávacej zóne. Podobne aj špeciálna fólia vložená do tej istej turbulentnej brázdy sa môže pohybovať proti prúdu využívajúc jeho energiu. Tento poznatok môže byť využitý pri návrhu energeticky účinných zariadení pohybujúcich sa bez vynaloženia vlastnej energie.
Radomír Mlýnek
Screenshoty youtube.com/Improbable Research
