Bobry vypúšťajú skleníkové plyny z permafrostu do atmosféry. To je záver nového výskumu predstaveného na výročnom stretnutí Americkej geofyzikálnej únie. Vyššie teploty dovoľujú hlodavcom usadiť sa čoraz severnejšie. Pri svojich nových norách si stavajú priehrady, a tak vznikajúce záplavy roztápajú kedysi trvalo zmrznutú zem. Výskumníci predpokladajú, že permafrost obsahuje dvojnásobok uhlíku ako atmosféra, čo znamená, že zvieratá menia arktickú krajinu a prispievajú k zmene klímy. To však nie je jediný spôsob, akým to bobry robia. Ich priehrady a sedimenty, ktoré po nich ostanú, zachytávajú uhlík a dočasne držia skleníkové plyny. Keď však zvieratá opustia tieto miesta, uhlík uniká, čím prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Pretože hladina podzemnej vody sa za neporušenou bobrou hrádzou zvýši, kyslík sa nemôže dostať k väčšine dreva a inému organickému materiálu v sedimente, takže sa rozkladá pomalšie. No keď hladina podzemnej vody klesne a pôda vyschne, rozkladom sa začne uvoľňovať oxid uhličitý do atmosféry.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
