Známa a uznávaná odborníčka na pľúcne choroby sa narodila 14. decembra 1893 v Žamberku v Čechách. V rokoch 1912 až 1818 študovala na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po skončení štúdia krátky čas pracovala na tamojšej internej klinike, rok po promócii prišla pracovať ako asistentka na internú kliniku LF UK v Bratislave, ktorej prednostom bol profesor MUDr. K. Hynek. Božena Kuklová začala pracovať na malom infekčnom oddelení. Svoju životnú cestu zakotvila v Bratislave aj tým, že sa koncom 20. rokov vydala za docenta, neskôr profesora Filozofickej fakulty UK v Bratislave S. Štúra.
MUDr. Božena Štúrová-Kuklová výborne ovládala niekoľko svetových jazykov, a tak bez problémov mohla študovať na známych zahraničných univerzitách. V rokoch 1922 až 1924 bola na študijnom pobyte v Calmettovom dispenzári, neskôr v Pasteurovom ústave, kde absolvovala štvormesačný kurz mikrobiologickej techniky. Pracovala aj v laboratóriách Dr. Legrouxa, kde skúmala bacily týfusu.
Zahraničné skúsenosti hneď prakticky využila; v Bratislave zriadila laboratórium klinickej mikrobiológie. Pri ďalšej študijnej ceste navštívila Kochov bakteriologický ústav v Berlíne a špecializované nemocnice v Londýne, v Amsterdame a protituberkulózne zariadenia v Dánsku, Nórsku a vo Švédsku. V roku 1928 habilitovala a stala sa docentkou patológie a terapie interných chorôb na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Bola prvou ženou v ČSR, ktorá sa stala docentkou na lekárskej fakulte. Dosiahla ešte jedno prvenstvo: bola prvou ženou v Československu, ktorá získala titul mimoriadnej profesorky (1934). Po druhej svetovej vojne (1946) sa stala riadnou univerzitnou profesorkou.
Božena Štúrová-Kuklová sa v prvých desaťročiach venovala najmä klinickej mikrobiológii. V tom období sa zaoberala problematikou účinku odpadových vôd na Bacillus abdominalis, skúmala zápal pobrušnice pri brušnom týfuse, aktinomykózu pľúc, dispozíciu k tuberkulóze, tuberkulózu z hľadiska nových výskumov, vplyvom liečebného pneumotoraxu a cnirkulačný aparát.
Po roku 1945 sa rozhodia špecializovať na problematiku výskumu a liečby tuberkulózy. Vypracovala si vlastnú metódu, ktorou sledovala stav vegetatívneho nervstva u pacientov chorých na TBC, u astmatikov a u endokrinopatií.
V tom čase veľa publikovala – bolo to vyše 60 vedeckých štúdií v domácich i zahraničných odborných časopisoch, ako aj vysokoškolské učebné texty. Počas vojny vykonávala súkromnú prax. V roku 1946 sa znovu vrátila na Lekársku fakultu UK a viedla novozaloženú kliniku tuberkulózy. V roku 1961 odišla do dôchodku.
Významnú kapitolu v jej pôsobení predstavuje jej pedagogické pôsobenie. Ako vedúca katedry tuberkulózy venovala veľkú pozornosť študentom a najmä výchove vedeckého dorastu. Podarilo sa jej vyškoliť a pripraviť na boj s TBC veľký pracovný tím. Prof. Štúrová-Kuklová mala zmysel pre použitie najvhodnejších prostriedkov v boji proti TBC. Už v roku 1924 s profesorom K. Hynkom ako prví na Slovensku začali používať umelý pneumotorax, ktorý bol v tom čase najúčinnejšou liečbou pľúcnej TBC. Neskôr pneumotorax nahradili účinné antituberkoliká. Prof. Štúrova sa stala hlavnou ftiziologičkou pre Slovensko, členkou Hlavnej problémovej komisie pre výskum TBC v ČSSR, organizovala osvetovú prácu proti tejto zhubnej a vtedy ešte rozšírenej chorobe. Už v roku 1928 konštatovala: Tuberkulóza je hlavnou príčinou úmrtia v našich krajinách. Ročne na ňu zomiera asi 48-tisíc obyvateľov a najmä vo veku medzi 20. až 29. rokom. Každá tretia smrť u osôb v pracovnom veku je spôsobená tuberkulózou. V celej republike sa dá odhadnúť počet ľudí s viac-menej vyvinutým tuberkulóznym ložiskom na 800-tisíc, z nich 430-tisíc prípadov je takých pokročilých, že nevyhnutne potrebujú liečenie. Šíreniu TBC napomáhali zlé hygienické podmienky a neznalosť prevencie. Preto lekári zvýšili svoje úsilie aj v tejto oblasti. Vznikla poradňa pre tuberkulóznych pacientov na internej klinike v Bratislave, ktorú prof. Štúrová viedla. Koncom 40. rokov sa jej podarilo získať z USA vysoko účinný liek proti TBC – streptomycín. Bola členkou Učenej spoločnosti Šafárikovej, Čs. lekárskej spoločnosti J. E. Purkyňu, čestnou členkou Slovenskej lekárskej spoločnosti.
Profesorka B. Štúrová-Kuklová obetavo pomáhala ťažko chorým pacientom na TBC. Ftiziológiu na Slovensku položila na pevné základy a výrazne posunula jej vývoj dopredu.
JD
