Vedci z Univerzity v Tohoku pod vedením Naokiho Uchidu analyzovali 6 126 seizmických udalostí v severovýchodnom Japonsku za posledných 28 rokov. Zistili, že takzvané pomalé (alebo aseizmické) pohyby zvyšujú geologické napätie v danej lokalite, čo môže vyvolať veľké zemetrasenie. Počas tohto procesu sa hornina postupne deformuje podobne, ako sa to deje pri zemetraseniach, ale oveľa pomalšie a bez seizmických vĺn. Deformácie nastávajú tesne pred stredne veľkými alebo veľkými zemetraseniami, akým bolo napríklad ničivé zemetrasenie v roku 2011 v Tohoku na severovýchode Japonska.
Vedci zatiaľ vedia o vzťahu medzi veľkými zemetraseniami a aseizmickými pohybmi len minimum, pretože sú veľmi ťažko zistiteľné a merateľné a zároveň sú veľké zemetrasenia ojedinelé. Z analýzy japonských vedcov vyplynulo, že intervaly aseizmických pohybov zvyknú trvať jeden až šesť rokov a často súvisia s mnohonásobnými veľkými zemetraseniami. Po bližšom preskúmaní údajov totiž identifikovali vyššiu frekvenciu jemných záchvevov niekoľko dní pred hlavnými otrasmi a tá pretrvávala aj po veľkom zemetrasení. Uchidova štúdia teda zistila, že periodické pomalé pohyby dokážu spôsobovať odchýlky v napätí medzi zemskými platňami, čo ovplyvňuje výskyt veľkých zemetrasení. Lepšie porozumenie týmto cyklom by mohlo vedcom pomôcť spresniť predpovede zemetrasení v danej oblasti a znížiť tak počet obetí.
Foto wikipédia
