Výsledky veľkého medzinárodného hydrologického projektu ukázali, že čas výskytu najväčšej povodne v roku v tej-ktorej krajine sa v mnohých oblastiach Európy posúva. Členmi výskumného tímu boli aj profesorka Silvia Kohnová a profesor Ján Szolgay z Katedry vodného hospodárstva krajiny Stavebnej fakulty STU v Bratislave.
Ako ste sa dostali do tímu?
Silvia Kohnová (S. K.): V prípade tohto projektu treba ísť hlbšie do minulosti. Profesor Günter Blöschl z Technickej univerzity (TU) vo Viedni, ktorý sa považuje za významného odborníka v problematike povodní v európskej, ak nie svetovej hydrológii, riešil veľmi veľa medzinárodných projektov. Na niektorých z nich sme sa zúčastnili aj my. V roku 2012 získal profesor Blöschl projekt Európskej rady pre výskum (European Research Council – ERC) zaoberajúci sa zmenou povodňového režimu – Flood change. Ten mu umožnil vytvoriť neformálne združenie vedcov Flood research consortium, Konzorcium na výskum povodní, do ktorého, po skúsenostiach z minulosti, pozval aj nás.
Ján Szolgay (J. S.): Treba povedať, že v tíme sme neboli jediní Slováci, pretože členmi boli aj moji bývalí študenti a úspešní absolventi našej katedry, ktorí teraz pôsobia v zahraničí – Mgr. Ladislav Gaál a docent Juraj Parajka, ktorý v súčasnosti pôsobí na TU vo Viedni, a Peter Molnár, profesor na prestížnom Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte v Zürichu.
Výsledky výskumu uverejnil v auguste aj popredný svetový časopis Science, spoluautormi článku ste aj vy. Dajú sa tieto výsledky v krátkosti zhrnúť?
S. K.: Počas projektu sa zhromaždili a analyzovali pozorované údaje o najväčšej povodni v každom roku za päťdesiatročné obdobie a to v rozmedzí rokov 1960 až 2010. Údaje sa zbierali z viac ako 4 000 vodomerných staníc v 38 európskych krajinách. Ide naozaj o unikátny súbor údajov, ktoré sa zbierali z rôznych oblastí po celej Európe. Je to výsledok niekoľkoročnej interaktívnej práce.
J. S.: Ak nastane veľká povodňová udalosť, často sa to pripisuje dôsledkom meniacej sa klímy alebo zmenám vo využívaní územia. Hoci veľkosť kulminačného prietoku a jeho pravdepodobnosť prekročenia sú verejnosťou najviac sledovanými, nie sú najcitlivejšími charakteristikami na zistenie vplyvu meniacej sa klímy na tvorbu povodní, lebo nie sú závislé len od nej.
Vplyv klímy môže byť maskovaný pôsobením iných faktorov, akými môžu byť práve zmena v spôsobe využívania územia napr. urbanizáciou, zintenzívnením poľnohospodárstva alebo odlesňovaním. Preto doteraz nebolo jednoznačne preukázané, či a ako vplýva zmena klímy na povodňový režim a ich veľkosť v rámci Európy. Preto sme sa v projekte sústredili na časovanie ich výskytu, ktorý je viac závislý od klimatických faktorov. A naozaj sa podarilo ukázať, že v niektorých oblastiach Európy nastala v sledovanom období zmena načasovania výskytu povodní, niekde sa veľké povodne začínajú vyskytovať skôr, inde zasa neskôr, závisí to od prevládajúcich klimatických pomerov a ich zmien, lebo napríklad v posledných dekádach rastúca teplota vzduchu spôsobuje, že sa sneh topí skôr ako v minulosti.
Môžete nám uviesť konkrétny príklad takejto zmeny?
J. S.: Napríklad na severovýchode Európy, na území Švédska, Fínska a pobaltských štátov, sa s meniacimi klimatickými podmienkami začala najväčšia povodeň v roku vyskytovať o jeden mesiac skôr ako v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Vtedy tieto povodne bývali zvyčajne v apríli, v súčasnosti sú najmä v marci. A zasa naopak – v oblasti severnej Británie, západného Írska, oblasti Škandinávie a severného Nemecka sa v súčasnosti vyskytujú veľké povodne asi o dva týždne neskôr ako pred niekoľkými desaťročiami. Aj v oblasti pobrežia Stredozemného mora sa najväčšie ročné povodne vyskytujú neskôr, čo zrejme súvisí s otepľovaním Stredozemného mora.
Aká je situácia na Slovensku?
S. K.: Predovšetkým – povodne boli aj budú, tomu sa nedá vyhnúť. U nás však neexistuje jasne prevládajúca klimatická príčina vzniku povodní, takže sa nedá jednoznačne povedať, že kde a prečo by dochádzalo k posunu výskytu najväčšej ročnej povodne. Vieme však napríklad povedať, že v júni a v júli sa vyskytujú najčastejšie povodne v oblasti Vysokých a Nízkych Tatier a spôsobujú ich prívalové dažde. V oblasti Malých Karpát či východného Slovenska sú povodne skôr, v marci a apríli, a ich príčinou je najmä topenie snehu v kombinácii s častejším výskytom zrážok.
Aké typy povodní máme u nás?
S. K.: Rozlišujeme viacero typov povodní, ktoré majú rozmanité príčiny. Napríklad či sú z prívalových dažďov po letných búrkach, z topenia snehu, môže ísť aj o kombináciu zrážok a topenia snehu hlavne na malých tokoch. Mávame tzv. cyklonálne povodne, spôsobené veľkými frontálnymi systémami – teplými alebo studenými frontmi. Tieto systémy majú rôzne trvanie – niekedy sú kratšie, no môžu trvať aj dlhšie a vtedy prinášajú dlhodobejšie dažďové obdobie, počas ktorého je zvýšené riziko vzniku veľkej povodne najmä na veľkých tokoch. Meniaca sa klíma sa inak a inou mierou prejavuje v jednotlivých príčinách povodní u nás, a preto sa zmena časovania ich výskytu ťažšie charakterizuje. To však nie je len u nás, ale vo viacerých krajinách Európy.
J. S.: Každý typ povodní sa okrem klimatických príčin viaže aj na podmienky v daných povodiach. Napríklad na hlavnom toku Hrona sú iné príčiny povodní ako na jeho prítokoch, iné príčiny môžu mať pravostranné prítoky, iné prítoky zľava. Je prirodzené, že našich ľudí zaujíma presná odpoveď, ale tá preto nie je jednoznačná. Ide vždy o súbor viacerých faktorov. Každé územie, každý vodný tok a aj každá povodeň majú svoje individuálne charakteristiky, takže, lekárskou terminológiou povedané, každé územie má vlastnú diagnózu.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Za rozhovor ďakujú Renata Józsová a Pavol Prikryl
Foto Pixabay
