V početnej rodine samotárskych včiel nachádzame veľmi zvláštne spôsoby starostlivosti o potomstvo. Čalúnnice z čeľade čalúnnicovité (Megachilidae) patriace do niekoľkých rodov získali neobvyklé pomenovanie podľa originálnej techniky vystielania hniezdnej komôrky, ktorá entomológom pripomenula čalúnenie.
Rastlinnou hmotou vystlané hniezdo slúži ako inkubátor i kolíska pre vajíčka a neskôr aj larvy týchto huňatých tmavohnedých až čiernych včiel. V našej prírode môžeme pomerne často na kvetoch pozorovať čalúnnice z rodu Megachile, no rozlíšiť jednotlivé druhy dokážu len špecialisti. Medzi naše najrozšírenejšie druhy patrí napríklad čalúnnica M. centuncularis, M. melanopyga alebo M. (Chalicodoma) ericetorum.
Zaujímavé bielo chlpaté holene predných nôh majú samce M. (Xanthosarus) lagopoda, ktoré sú teritoriálne a strážia si pred sokmi niekoľko svojich kvetov. Najväčším zástupcom čeľade, s dĺžkou tela až 2 cm, je drvnica rohatá (Lithurgus cornutus), ktorá dostala druhové meno podľa zvláštneho výrastku pod tykadlami. Keby sa u nás nevyskytovali aj zástupcovia rodu drevár (Xylocopa), predstavovala by najväčší druh spomedzi našich samotárskych včiel.
Rôzne stratégie
Vráťme sa však k hniezdnej biológii čalúnnic. Tieto včely obyčajne využívajú na kladenie vajíčok diery v starom dreve – pukliny i chodbičky po drevokazných chrobákoch, napríklad fuzáčoch či larvách motýľa drevotoča hruškového (Zeuzerina pyrina). Niektoré ďalšie druhy si vyvinuli iné hniezdne stratégie, na vytvorenie hniezdnej komôrky sa im hodia napríklad prázdne ulity slimákov alebo duté steblá. Čalúnnica M. maritima, bežná v krajinách okolo Stredozemného mora, si buduje hniezdo v piesku pod kameňmi. Pre väčšinu zástupcov rodu Megachile je typické, že hniezdne bunky vystielajú kúskami listov alebo kvetných lupeňov, na severe Európy aj brezovou kôrou.
Z vybraného listu samička tejto včely najprv silnými hryzadlami odstrihne – vykrojí oválny úkrojok, ktorý si pridŕža medzi nohami, a takto ho odnesie do hniezda. Zrolovaný list zasunie čo najhlbšie do hniezdnej komôrky, pričom na jej dno ešte obyčajne vloží malý okrúhly kúsok listu.
Dokonalý postup
Čalúnenie kolísky musí byť dokonalé, preto ho takmer vždy tvorí viac vrstiev, najmä keď staviteľka potrebuje zúžiť priemer chodbičky, ktorý by mal byť asi jeden centimeter. Vonkajšie vrstvy sú z hrubšieho materiálu, napríklad z listov ruže, orgovánu, duba či ďalších drevín, ja som zastihol čalúnnicu, ktorá použila list marhule. Vnútorná výstelka môže, no nemusí byť z jemnejšieho materiálu, napríklad z listov agátu alebo okvetných lístkov ruží a podobne. Takto vytvorenú prvú bunku samička naplní peľom a nektárom. Následne nakladie na túto zásobu potravy jedno vajíčko. To je oplodnené zo zásoby spermií, ktoré uchováva v tele ešte od párenia počas svadobného letu. Bunku nakoniec uzavrie ďalším kúskom, resp. viacerými kúskami listu a zapečatí sekrétom vylučovaným z ústnych žliaz.
V budovaní hniezda pokračuje a opakovaním činností podľa predošlého scenára stavia na prvej bunke ďalšie, až vyplní celú chodbičku (hniezdnu komôrku) v dreve desiatimi až pätnástimi bunkami.
RNDr. Jozef Májsky
