Kde sa vzali naše rodné (krstné) mená?

Slovenská úradná pomenovacia sústava je dvojmenná. Znamená to, že sa skladá z dvoch členov – z rodného mena a priezviska. V bežnej komunikácii sa často používa termín krstné meno, ale tento pojem má užší význam, lebo nie každý dostal toto meno pri kresťanskom krste. Korene má už v jednomennej pomenovacej… pokračuj

Vokalizácia predložiek

Čo je to vokalizácia predložiek a kedy k nej dochádza? Na tieto otázky nájdete odpoveď v našom príspevku. Predložka tvorí so slovom, pred ktorým stojí, jeden významový, syntaktický aj zvukový celok. Na uľahčenie výslovnosti takéhoto celku slúži pribratie samohlásky k predložke, teda jej vokalizácia. K predložkám s, v, z sa pridáva… pokračuj

Ako vznikli priezviská

Mnoho ľudí sa zamýšľa nad tým, prečo majú práve také priezvisko, akého sú nositeľmi, či má nejaký význam a prečo a ako mohlo vzniknúť. Otázky týkajúce sa pôvodu priezvisk preto často posielajú aj do Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, v. v. i., v Bratislave. Vznik priezvisk môžeme… pokračuj

Používanie slovesa zhliadnuť

V internetovom prostredí, v médiách i v bežnej komunikácii sa v súčasnosti často stretávame s nevhodným používaním výrazu zhliadnuť. Dokonavé sloveso zhliadnuť sa spracovalo len v staršom Slovníku slovenského jazyka (5. zväzok, 1965) a už pred takmer šesťdesiatimi rokmi sa kvalifikovalo ako zastaraný knižný výraz s dvoma významami: zbadať, uvidieť, zazrieť, spozorovať, napr.… pokračuj

Aký je rozdiel medzi slovesami zlacniť a zlacnieť?

Dokonavé slovesá zlacniť a zlacnieť sú odvodené od prídavného mena lacný a odlišujú sa od seba jedinou hláskou. V rámci tvaroslovia (morfológie) sa slová a slovné tvary rozkladajú na morfémy, najmenšie jednotky, ktoré majú vecný alebo gramatický význam. Jednotlivé druhy morfém majú schopnosť obmieňať, stupňovať alebo meniť význam slov.… pokračuj

Aký je rozdiel medzi slovami titulok a titulka?

V súčasnosti máme aj doma možnosť vybrať si, ako budeme sledovať obľúbený film: v origináli, s dabingom alebo s titulkami v rôznych jazykoch. V kinách si film môžeme vychutnať v pôvodnom znení s titulkami alebo hodnotiť dabingové umenie našich hercov. Denne sledujeme titulky novinových článkov. Oslovujú nás titulky časopisov. Nie sú však… pokračuj

Skloňovanie niektorých ženských mien

Aj vám sa už stalo, že ste povedali bola som u Táni, zastav sa u Anči, dostal som darček od Soni či od Maji? V tvare genitívu singuláru sa namiesto samohlásky -e použila prípona -i. Stáva sa, že používatelia zneistejú a nevedia, akú koncovku majú v takýchto prípadoch v genitíve singuláru… pokračuj

Je rozdiel v preberaní cudzích slov kedysi a teraz?

Spisovná slovenčina patrí medzi tie jazyky, ktoré pri rozvíjaní slovnej zásoby využívajú nielen domáce zdroje, ale v prípade potreby si vypomáhajú aj slovami prevzatými z iných jazykov. Slovenčina teda v nijakom prípade nepatrí medzi puristické jazyky, ktoré sa za každú cenu bránia prevzatým slovám, ako jej to niekedy… pokračuj

Prečo sme každý iný

Všetci poznáme frázy každý sme iný, každý sme nejaký, každý sme jedinečný… Bývajú častým obsahom našich rozhovorov či písaných úvah. Potvrdzuje to aj ich vysoká frekvencia v Slovenskom národnom korpuse. Popri nich sa podstatne menej používa verzia so zámenom alebo prídavným menom (tzv. prísudkovým menom) v množnom… pokračuj

Používanie domáckych vlastných mien

Medzi časté otázky ľudí využívajúcich služby jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV patrí otázka, ako písať domácke podoby krstných či rodných mužských mien, ktoré sú vo zvukovej podobe zakončené na hlásku [i]. Má sa v grafickej podobe na konci písať mäkké i alebo ypsilon? Príkladov… pokračuj