O nesprávnom používaní dĺžňa sme v Quarku už písali. Išlo o sloveso zadĺžiť, resp. jeho zvratnú podobu zadĺžiť sa, ktoré sa často používajú vo význame zaťažiť dlhmi a narobiť si dlhy. Keďže základovým slovom je v nich slovo dlh, a nie dĺžka, ich správna podoba je zadlžiť a zadlžiť… pokračuj

V tomto príspevku by sme chceli dať používateľom slovenčiny usmernenia v praktických otázkach z oblasti interpunkcie, s ktorými sa stretajú v písanej komunikácii. Neraz sa presviedčame, že aj také veci, ako je písanie dátumu, titulov a skratiek, môžu vyvolať neistotu. A keďže nie každý má… pokračuj

Tohtoročná zima zatiaľ nádielkou snehu lyžiarov veľmi nepotešila. Tí, čo sa rozhodovali využiť najmä vo vianočnom období lyžovanie na Slovensku, pozorne sledovali informácie o snehových podmienkach v našich lyžiarskych strediskách. Medzi známe miesta patrí stredisko pri Ružomberku, ktoré sa v snehových správach objavuje pod názvom… pokračuj

Nový rok 2023 je pred nami a my by sme ho chceli v tomto prvom tohtoročnom jazykovom príspevku začať v úsmevno-vážnom tóne. Povieme si niečo o tom, ako je dobré venovať pozornosť štylistickej stránke našich jazykových, najmä ústnych prejavov. Medzi frekventované nedostatky v ústnej komunikácii okrem gramatických chýb,… pokračuj

Medzi vlastnými menami osôb tvoria osobitnú kategóriu mená historických osobností – panovníkov, pápežov, svätcov a pod. Osobitnú preto, že pri krstných či rodných menách takýchto osôb namiesto priezviska často stojí prívlastok, ktorý danú osobu identifikuje alebo charakterizuje. Prívlastok môže mať formu prídomku (tzv. šľachtického predikátu), ktorý… pokračuj

Ak by sme mali určiť, čo najčastejšie robí používateľom slovenčiny problémy v oblasti pravopisu, určite by viacerí povedali, že je to písanie veľkých písmen a písanie čiarky. V tomto príspevku si povieme niečo o čiarke. Je to rozsiahla problematika a my sa zameriame na prípady, ktoré sa v súčasných… pokračuj

V augustovom čísle časopisu Quark sme sa zaoberali cudzími a vžitými domácimi názvami miest, tzv. endonymami a exonymami, ako Paris – Paríž, Venezia – Benátky, Leipzig – Lipsko. Popri kritériu cudzie – domáce do používania názvov miest v slovenčine vstupuje aj kritérium historické – súčasné. Napovedá nám to aj… pokračuj

V tejto jazykovej poznámke sa budeme zaoberať rozdielom medzi významom a funkciou zámena kedy a spojky keď. Nielen ústne, ale aj písomné jazykové prejavy totiž svedčia o tom, že v používaní zámena kedy a spojky keď nie je jasno, a tak sa často zamieňajú. Pomôžu… pokračuj

Názvy endonymá a exonymá znejú väčšine používateľov slovenčiny cudzo a veľa im nehovoria. No zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo hovoríme o Paríži, Londýne, Mníchove, Benátkach, Drážďanoch či Káhire a na druhej strane o Madride, Saint-Tropez, Buenos Aires, San José, Stuttgarte či Washingtone? Inými slovami, prečo pre niektoré názvy… pokračuj

V súvislosti s dianím na Ukrajine sa v médiách často spomínajú mestá zasiahnuté vojnou. Používatelia slovenčiny iste zaregistrovali, že niektoré názvy publicisti používajú v rozličných pravopisných podobách: Simferopoľ i Simferopol, Sevastopoľ i Sevastopol, Mariupoľ i Mariupol. Ide o názvy s podobnou slovotvornou štruktúrou – všetky sú zakončené na -poľ alebo -pol.… pokračuj