Čo nájdete v Quarku 4/2025

V hlavnej téme aprílového čísla časopisu Quark sa s profesorom Karolom Jesenákom ponoríme, našťastie len obrazne, do kyseliny sírovej, ktorá je z pohľadu objemu výroby najvýznamnejšou chemikáliou na svete. Nebezpečná, ale užitočná S kyselinou sírovou väčšina ľudí nikdy neprišla do styku. To je dobre, pretože… pokračuj

Prvý dvojpalivový skúter

Na výstave v Indii predstavili prvý skúter na svete s dvojpalivovým systémom pohonu na stlačený zemný plyn aj benzín s dojazdom až 226 kilometrov. Plyn CNG (compressed natural gas, čiže stlačený zemný plyn) sa považuje za alternatívne palivo, ktoré má nižšie hodnoty škodlivých emisií než… pokračuj

Súboj výskumu a výroby

Plánovaná výstavba a prevádzka rozsiahleho priemyselného parku v Čile môže ovplyvniť doteraz ideálne podmienky na pozorovanie a prieskum vesmíru. Astronómovia skúmajú diaľavy nášho vesmíru pomocou teleskopov rôzneho typu a veľkosti, ktoré sú umiestnené po celom svete, no nie všetky majú rovnaké podmienky na skúmanie vesmíru,… pokračuj

Prieskum neznámych priestorov

Lidarový systém nemeckých vedcov z Fraunhoferovho inštitútu bude v prípade katastrofy poskytovať informácie o priestore, v ktorom sa laser nachádza. Moderné komunikačné prostriedky nám umožňujú vidieť na obrazovkách udalosti, ktoré sa stali doslova pred chvíľkou. To vedie k tomu, že okrem bežných správ čoraz častejšie… pokračuj

Návrat nadzvukovej dopravy

Po viac než dvadsaťročnej celosvetovej prestávke sa do vývoja nadzvukových lietadiel zapája americká firma Boom Technology s druhou generáciou supersonikov. Úsilie o vyvinutie nadzvukového (supersonického) dopravného lietadla, ktoré by značne skrátilo čas letu najmä pri transatlantických letoch z európskych letísk na letiská v Severnej Amerike… pokračuj

Galaxia ako problém

Obrovské rádiové galaxie (GRG) patria k najväčším známym štruktúram vo vesmíre, napriek tomu býva ťažké nájsť ich. Juhoafrickým astronómom sa nedávno podarilo objaviť exemplár merajúci viac ako tri milióny svetelných rokov vrátane prúdov horúcej plazmy, ktoré vypúšťa do priestoru. Nielenže je viac než tridsaťkrát väčšia… pokračuj

Sopky tvoria dejiny

Keď približne pred 4 900 rokmi erupcia sopky zatienila Slnko, neolitická kultúra obetovala stovky zdobených kamenných plakiet, aby ho privolala späť. Na viac ako 600 kameňoch objavených na rituálnych zhromaždiskách na dánskom ostrove Bornholm sú zobrazené motívy slnka a rastlín podobných plodinám. Podľa archeológa Runeho… pokračuj

Hra života mikróbov

Jazero Mendota vo Wisconsine v zime pokrýva ľad a v lete riasy. Biológovia však zistili, že cyklus ročných období lapil do evolučných slučiek aj jazerné baktérie. Vedci z Texaskej univerzity v Austine analyzovali 471 vzoriek jazerných mikróbov zozbieraných počas 20 rokov a skúmali genetické variácie… pokračuj

Hrozba v hadej koži

Opice majú podobne ako ľudia v sebe zabudovanú schopnosť veľmi rýchlo rozpoznať hady. Výskum naznačuje, že kľúčovým vizuálnym signálom pri rozpoznávaní týchto plaziacich sa hrozieb sú šupiny. Kognitívny vedec Nobuyuki Kawai z Nagojskej univerzity v Japonsku experimentoval s makakmi červenolícimi (Macaca fuscata), ktoré nikdy predtým… pokračuj

Kozmický bozk

Cháron je s polovičnou veľkosťou Pluta nezvyčajne veľký mesiac. Od 90. rokov 20. storočia si vedci mysleli, že sa mohol sformovať podobne ako náš Mesiac: náraz na hlavné teleso rozprášil roztavený materiál na obežnú dráhu, kde sa nakoniec spojil do prirodzeného satelitu. Vtedajšie počítačové simulácie… pokračuj