Pohlavná diferenciácia motýľov

Vedci z Biologického centra Akadémie vied Českej republiky, v. v. i., v spolupráci s Liverpoolskou univerzitou našli genetický mechanizmus, ktorý určuje, či sa z jedincov motýľa Bicyclus anynana stanú samce alebo samice. Malý africký hnedý motýľ B. anynana sa často používa na genetický výskum vďaka… pokračuj

Malomocné veveričky

Kožné škvrny, deformované nosy, vredy: malomocenstvo je infekčné ochorenie s vážnymi príznakmi. Baktéria Mycobacterium leprae, ktorá neustále infikuje približne 200 000 ľudí ročne, najmä na globálnom juhu, má svoju dlhú históriu aj v Európe. Tím vedený paleogenetičkou Verenou Schünemannovou z Bazilejskej univerzity odhalil veverice obyčajné… pokračuj

Živý vesmír

Vedci odhalili, ako môže vo vesmíre vznikať kyselina glycerová. Táto zložitá organická látka hrá dôležitú úlohu v metabolizme, energetickej rovnováhe a fotosyntéze buniek a pomáha aj pri tvorbe iných molekúl dôležitých pre život. Kyselinu glycerovú sa už podarilo nájsť v meteoritoch a astronómovia sa domnievajú,… pokračuj

Diamanty bez tlaku

Diamanty v prírode vznikajú pod obrovským tlakom v zemskom plášti. Aj najbežnejšia metóda výroby syntetických diamantov, známa ako vysokotlakový a vysokoteplotný rast (HPHT), si vyžaduje tlak približne päť gigapascalov, podobný tlaku v zemskom plášti. Pri tejto technike sa z uhlíka rozpusteného v tekutom kove vytvárajú… pokračuj

Potením proti borelióze

Podľa vedcov by bielkovina, ktorá sa nachádza v ľudskom pote, mohla poskytovať ochranu pred Borrelia burgdorferi, baktériou prenášanou kliešťami a spôsobujúcou lymskú boreliózu. Keď sa hovorilo o rizikových faktoroch nákazy boreliózou, nikdy sa neskúmala dôležitosť toho, či sa potíte a či máte v pote nejakú… pokračuj

Migrácia a zmeny krajiny

Austrália, Nová Guinea a Tasmánia boli kedysi spojené pevninským masívom nazvaným Sahul. Interdisciplinárny tím pod vedením geofyzika Tristana Sallesa z Univerzity v Sydney využil nový model evolúcie krajiny zohľadňujúci klimatické zmeny v období pred 75- až 35-tisíc rokmi na skúmanie toho, ako meniace sa prostredie… pokračuj

Čo nájdete v Quarku 6/2024

V hlavnej téme júnového čísla časopisu Quark profesor Karol Jesenák z pohľadu chemika rozoberá, čo je soľ, z čoho sa skladá, aké druhy poznáme, na čo všetko sa používa a najmä – prečo je pre nás nenahraditeľná. Soľ nad zlato Ústrednou témou slovenskej ľudovej rozprávky Soľ… pokračuj

Najvyšší stupeň nestačí

Tím vedcov na základe dlhodobého štúdia vzniku a vývoja hurikánov navrhuje doplnenie päťstupňovej klasifikácie hurikánov o ďalší stupeň. Svetové aj naše médiá prinášajú temer denne správy o výskyte extrémnych meteorologických javov, ktoré môžu napáchať mimoriadne škody na majetku a spôsobiť ujmu na zdraví, či dokonca… pokračuj

Najdlhší vrt do útrob Zeme

Vedcom na prieskumnej lodi JOIDES Resolution sa podarilo špeciálnym vŕtacím zariadením získať horniny zemského plášťa z hĺbky viac než dva kilometre. Už niekoľko stoviek metrov pod povrchom našej planéty panuje citeľne vyššia teplota než na povrchu. V najhlbšej človekom vytvorenej diere na svete, ktorou je… pokračuj

Ľudia sú utečenci

Približne pred 900 000 rokmi ľudia takmer vyhynuli a ich počet sa zredukoval na populáciu sotva 1 300 jedincov. Vedci zistili, že v rovnakom čase došlo k masovej migrácii z Afriky. Obe udalosti súvisia s obdobím známym ako stredopleistocénny prechod, počas ktorého zemská klíma vyhubila… pokračuj