Nové centrum popularizácie vedy

V areáli bratislavskej zoologickej záhrady má vzniknúť moderné zážitkové centrum vedy a planetárium s národným významom. Na jeho vybudovaní sa budú podieľať Hlavné mesto SR Bratislava, Bratislavský samosprávny kraj, Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), Slovenská akadémia vied (SAV), občianske združenie Slovenské planetáriá, Slovenská organizácia… pokračuj

Astronomické kalendárium (marec 2025)

Marec okrem jari prináša mimoriadne zaujímavé dianie na nočnej, ale tentoraz aj na dennej oblohe. Čakajú nás pekné planetárne stretnutie, polotieňové zatmenie Mesiaca, jasné zodiakálne svetlo na západe a čiastočné zatmenie Slnka koncom marca. Planéty na oblohe Začiatkom mesiaca budeme môcť na oblohe pozorovať jasnú… pokračuj

Slnečné supererupcie

Na hviezdach podobných Slnku dôjde priemerne raz za storočie k obrovskej erupcii. Slnko sa javí ako dlhodobo stabilné. Zbližšia však vidno pestrú paletu búrlivých javov na jeho povrchu či pri ňom. Táto tzv. slnečná činnosť prebieha v cykloch. Základný trvá približne 11 rokov, no podľa… pokračuj

Padajúce svedectvá

Analýzy dvoch meteoritov z Marsu, známych pod menami Black Beauty a Lafayette, poukazujú na existenciu dávnej kvapalnej vody na tejto planéte. Marťanské meteority sú úlomky hornín z tejto planéty, ktoré vymrštil do kozmického priestoru náraz asteroidu či jadra kométy na jej povrch. Dráhy ich napokon… pokračuj

Súmrak tmavej energie

Čas plynie pomalšie v oblastiach s vyššou gravitáciou ako tam, kde je gravitácia slabšia. Rozdiely v jednotlivých oblastiach vesmíru mohli dosiahnuť až miliardy rokov. Podľa novej teórie by tak vesmír nemal jednotný vek 13,8 miliardy rokov, ale rôzne oblasti by mali rôzny vek. Keďže v… pokračuj

Pôvod mesačnej vody

Vedci analyzovali vodu zo vzoriek z lunárnej misie Apollo technikou trojitého izotopu kyslíka. Pri nej sa voda rozdeľuje postupným zahrievaním na rôzne väzbové fázy – voľne viazanú, pevne viazanú a zachytenú v mineráloch – a skúma sa jej izotopové zloženie. Zistili, že lunárna voda má… pokračuj

Zatmenie Slnka na Marse

Mars si na poriadne zatmenie Slnka musí počkať. Jeho mesiac sa volá Phobos a je taký malý, že by ste ho prešli na bicykli za deň – má priemer len 22 kilometrov. Na oblohe sa javí pomerne veľký, lebo je vo výške 6 000 kilometrov.… pokračuj

Dynamické slnečné škvrny

Výskum vedeckých pracovníkov Astronomického ústavu SAV, v. v. i., preukázal, že slnečná plazma sa pohybuje extrémne rýchlo. Vedeckí pracovníci z Astronomického ústavu SAV, v. v. i., Martin Benko, Peter Gömöry a Sergio Javier González Manrique v spolupráci so zahraničnými vedcami študovali podmienky v slnečnej atmosfére,… pokračuj

Neistá konštanta

Unikátna trojitá snímka vzdialenej supernovy, ktorá vznikla vďaka efektu gravitačnej šošovky, poskytla astronómom možnosť zmerať súčasnú rýchlosť rozpínania sa vesmíru. Ukázalo sa, že je ešte vyššia, ako sa očakávalo. Astronómovia objavili vo vzdialenej kope galaxií trojitý obraz supernovy, ktorý im umožnil merať Hubblovu konštantu (mieru… pokračuj

Astronomické kalendárium (február 2025)

Druhým mesiacom v roku je február. Ako jediný spomedzi všetkých mesiacov máva priestupný deň, čím sa anuluje každoročný šesťhodinový rozdiel. Posledným priestupným rokom bol minulý rok. Tým ďalším bude až rok 2028. Názov mesiaca február je odvodený od latinského výrazu februa – horúčka. Kedysi znamenal… pokračuj