Tajomná žiara nad Kjótom

Červenú polárnu žiaru, ktorú videlo množstvo svedkov v septembri 1770 nad Kjótom, vedci podrobnejšie preskúmali. Viac informácií o nezvyčajných žiarach na oblohe z minulosti nám umožňuje určiť, ako často a s akou intenzitou našu planétu zasahujú veľké magnetické búrky. Vedci využili historické výpovede o ojedinelej… pokračuj

Bór na Marse

Vedcov nedávno prekvapil objav bóru na Marse. Patrick Gasda z Národného laboratória Los Alamos pripomenul, že boritany sú často dôležitou súčasťou RNA, jedného zo základných stavebných kameňov všetkého života – sú totiž jedným z možných premostení medzi jednoduchými organickými molekulami a RNA. Objav bóru na… pokračuj

Budú svedkami zániku Slnka?

Slnko je hviezda, bez ktorej by život na našej planéte neexistoval. Vnútri Slnka prebieha termojadrová reakcia, pri ktorej sa hélium premieňa na vodík, pričom sa vo forme žiarenia uvoľňuje obrovské množstvo energie. Spomenutá reakcia však nebude prebiehať večne, pretože zásoby vodíka vnútri Slnka sa postupne… pokračuj

Prvá mapa hviezdy

Pomocou interferometra VLTI (very large Telescope Interferometer) na Cerro paranal v Čile sa astronómom podarilo získať dosiaľ najdetailnejšiu snímku cudzej hviezdy – červeného veľobra s názvom Antares. Pozorovanie s využitím interferometra VLTI umožnilo astronómom vytvoriť prvú mapu zachytávajúcu rýchlosť pohybu hmoty v atmosfére inej hviezdy,… pokračuj

Astronomické kalendárium

Zimný slnovrat, ktorý je na severnej pologuli začiatkom astronomickej zimy, nastane 21. decembra o 17:28 SEČ. Severný pól je v tomto bode od Slnka odvrátený najviac, zatiaľ čo južný pól je najviac naklonený k Slnku a na južnej pologuli začína astronomické leto. Geminidy, po augustových… pokračuj

Hľadá sa vesmírny odpad

Špeciálny vláknový laser s centimetrovou presnosťou určí polohu vesmírnej smietky. Len nedávno uplynulo 60 rokov od vypustenia prvej umelej družice Zeme, sovietskeho Sputnika. Odvtedy sa na obežnú dráhu okolo Zeme i ďalej do vesmíru dostali stovky objektov vytvorených ľudskou rukou. V bežnom živote si možno… pokračuj

Jubilujúce sondy

Nedávno uplynulo 40 rokov odvtedy, čo na nočnú oblohu vyleteli dve sondy Voyager. NASA ich poslala na dlhú a náročnú misiu – mali preskúmať vonkajšie planéty Slnečnej sústavy. Tieto sondy doteraz sledujú prostredníctvom Deep Space Network (DSN). Sieť pozostáva z troch výskumných staníc rozmiestnených v… pokračuj

Triumf teoretickej astrofyziky

Ďalekohľadmi na ESO (European Southern Observatory) v Čile sa podarilo zachytiť prvý optický náprotivok zdroja gravitačných vĺn. Pozorovania naznačujú, že tento unikátny objekt je výsledkom splynutia dvojice neutrónových hviezd a ide o dlho hľadaný jav nazývaný aj kilonova. Vďaka kataklizmatickému spojeniu dvoch neutrónových hviezd sa… pokračuj

Exopláneta s titánovým nebom

Astronómom využívajúcim ďalekohľad VLT (Very Large Telescope) na Cerro paranal v Čile sa po prvý raz podarilo objaviť molekuly oxidu titánatého v atmosfére extrasolárnej planéty. Pomocou zariadenia FORS2, čo je vlastne reduktor ohniska a nízkodisperzný spektrograf s kamerou pre viditeľnú oblasť spektra na teleskope VLT,… pokračuj

Astronomické kalendárium

Hoci nám november svojimi skracujúcimi sa dňami pripomína príchod zimy, pre pozorovanie nočnej oblohy sú skoré západy Slnka prínosom. Objekty nočnej oblohy môžeme pozorovať omnoho dlhšie ako počas letných nocí. Z planét na novembrovej oblohe bude počas celého mesiaca celú noc dobre pozorovateľný Urán, novinkou… pokračuj