Ochrana kultúrneho dedičstva

Ústav molekulárnej biológie SAV, v. v. i., sa zapája do medzinárodného projektu, ktorý je postavený na spoločnej potrebe ochrany národných archívov. Nedávne udalosti, akými sú pandémia, ozbrojené konflikty a prírodné katastrofy, preukázali významnú úlohu kultúrneho dedičstva v každej krajine. Ústav molekulárnej biológie (UMB) SAV, v.… pokračuj

Mozog, ktorý neunikol

Neexistuje odvetvie vedy, ktoré by sa mohlo efektívne vyvíjať a napredovať bez kontaktu s ostatnými oblasťami poznávania. Botanik, paleontológ a zakladateľ modernej geológie na Slovensku Dionýz Štúr (1827 – 1893) bol toho dôkazom. Rodák z Beckova, ktorý by sa 2. apríla dožil 198 rokov, prežil… pokračuj

Spoľahlivý merač času

Jedným z prvých spôsobov, ako človek meral čas, bolo pozorovanie pohybu Slnka po oblohe. Tento jednoduchý princíp stál za vznikom slnečných hodín, ktoré patria medzi najstaršie známe zariadenia na meranie času. Slnečné hodiny využívajúce vrhaný tieň sa objavili už v starovekom Egypte okolo roku 1500… pokračuj

Stepné dedičstvo

Náš druh Homo sapiens migroval z Afriky do Európy aj na Blízky východ. Genetický materiál z kostí príslušníkov dávnych stepných kultúr nedávno významne doplnil poznatky o pôvode európskeho obyvateľstva a šírení sa indoeurópskych jazykov. Nech už sa na súčasnú migráciu ľudí z iných oblastí na… pokračuj

Sopky tvoria dejiny

Keď približne pred 4 900 rokmi erupcia sopky zatienila Slnko, neolitická kultúra obetovala stovky zdobených kamenných plakiet, aby ho privolala späť. Na viac ako 600 kameňoch objavených na rituálnych zhromaždiskách na dánskom ostrove Bornholm sú zobrazené motívy slnka a rastlín podobných plodinám. Podľa archeológa Runeho… pokračuj

Najstarší portrét na svete

Soška hlavy vyrezaná do mamutoviny z Dolních Věstonic na južnej Morave sa považuje za najstarší zachovaný portrét človeka na svete. Hlava vyrezaná kamennými nástrojmi z mamutieho kla meria 4,8 cm na výšku a 2,4 cm na šírku. Predstavuje ženskú tvár s vyrytými očami, jamkou na… pokračuj

Premenlivý ideál krásy

Pozornosť, ktorú spoločnosť venuje ľudskému telu, je prirodzenou súčasťou našej histórie a je stará ako samotné ľudstvo. O tom, ako a prečo sa menil ideál krásy človeka v priebehu storočí, sme sa rozprávali s historičkou Patríciou Fogelovou zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied… pokračuj

Dedičstvo praveku pre všetkých: príbeh paleoartu sa nekončí

Základy rekonštrukčnej ilustrácie v odbore paleontológia a paleoantropológia položili v bývalom Československu Zdeněk Burian a Josef Augusta. V hlavnej téme tohtoročného februárového Quarku sme priblížili životné osudy majstra Buriana od detstva až po medzinárodné uznanie. V marcovom vydaní predstavujeme vyvrcholenie jeho umelecky výnimočnej celoživotnej tvorby,… pokračuj

Najstarší moderní Európania

Dekódovanie genómov siedmich jedincov druhu Homo sapiens, ktorí kedysi žili na území súčasného Nemecka a Česka, potvrdilo, že patrili k malej izolovanej populácii a niektorí mali medzi sebou rodinné väzby. Keby sme mali v krátkosti vyjadriť najstarší paleoantropologický pôvod nás Európanov kaukazského typu, mohlo by… pokračuj

Z Európy do Ameriky či naopak?

Vedci našli dôkazy, že rané verzie baktérií spôsobujúcich syfilis existovali v Amerike dávno pred príchodom Európanov. Prvá historická správa o syfilise pochádza z jari 1495, keď choroba spustošila vojakov francúzskeho kráľa Karola VIII. v Taliansku a potom sa rozšírila po celej Európe. Niektorí vedci tvrdia,… pokračuj