Zhluky kamiónov nepravidelne sa šinúcich, blokujúcich prevádzku a navzájom sa predbiehajúcich sú nočnou morou azda všetkých vodičov. Čoskoro sa to však môže zmeniť.
Hoci v rámci logistiky jestvujú aj iné spôsoby prepravy tovarov – letecká, vodná, železničná a kombinovaná – na kratšie vzdialenosti či v systéme just in time (práve včas, zabezpečenie dodávok tovaru do výroby tak, aby boli k dispozícii presne v daný moment, keď sa má použiť vo výrobnom procese) má preprava tovaru po cestách nezastupiteľné miesto. Ekológovia a dopravní analytici kvôli záťaži životného prostredia a bezpečnosti na cestách síce nemajú kamióny v láske, ale bez nich to (zatiaľ) nejde. V rámci zníženia tzv. uhlíkovej stopy sa hľadajú rôzne riešenia, napríklad v podobe gigalinerov (kamión s návesom má v porovnaní s bežnými 16,5 metrami a hmotnosťou 40 ton až 25,25 metra a 60 ton), aby jeden vodič zvládol odviesť viac tovaru. Hoci sa ušetrí na palive, a teda aj na znížení CO2, hmotnostná záťaž cesty si pýta svoju daň, nehovoriac o problémoch pri predbiehaní, no najmä pri prechádzaní niektorých zákrut či kruhových objazdov…
Znížená spotreba
Experiment s názvom European Truck Platooning Challenge 2016 ukázal, ako by sa situácia na cestách mohla zmeniť v priebehu niekoľkých rokov. Išlo o projekt pod záštitou holandského ministerstva infraštruktúry a životného prostredia, na ktorom sa vlani na jar zúčastnilo šesť európskych výrobcov kamiónov. Niekoľko desiatok nákladných automobilov s návesmi vykonalo čiastočne autonómny transport naprieč Európou, pričom sa využívali súčasné informačné a komunikačné technológie na poloautomatické riadenie kamiónov. Ako naznačuje slovko platoon, doslova čata, v teste išlo o cielenú jazdu kráľov ciest v zovretom útvare – v tesnom konvoji. Najdlhšiu vzdialenosť, viac ako 2 000 kilometrov, a to cez Švédsko, Dánsko a Nemecko s cieľom v Holandsku, absolvoval konvoj automobilky Scania. Všetci účastníci testu boli s jeho výsledkami veľmi spokojní, a to najmä v oblasti spotreby paliva, ktorá klesla až o 5 až 15 %. Jazda v tesnom konvoji totiž znížila spotrebu paliva minimálne o 4 % pre druhý kamión a minimálne o viac ako 6 % pre tretie vozidlo v poradí. Táto skutočnosť je dôležitá, pretože náklady na palivo predstavujú viac než tretinu prevádzkových nákladov prepravných spoločností. Navyše – zoskupovanie vozidiel zároveň umožňuje oveľa účinnejšie využívať dopravnú infraštruktúru.
Nižší odpor vzduchu
O čo pri vytváraní čiat vlastne ide? Základný princíp je jasný. Prvé vozidlo čaty rozráža vzduch, a tak vozidlá idúce tesne za ním majú nižší aerodynamický odpor, dôsledkom čoho klesajú nároky na výkon. A to má, prirodzene, pozitívny vplyv na spotrebu paliva a emisie. Počas spomínaného testu sa naplánovala vzdialenosť medzi oboma súpravami 0,5 sekundy, čo pri rýchlosti 80 km/h predstavuje vzdialenosť približne 10 metrov. Vozidlo idúce rýchlosťou 80 km/h v závese za ďalšími dvoma vozidlami takto prekonávalo až o 40 % nižší odpor vzduchu. Navyše, z tohto spôsobu jazdy ťažilo aj vedúce auto, a to vďaka zníženiu nežiaducich aerodynamických účinkov, pod čo sa podpísali krátke odstupy medzi vozidlami. Samotný platooning spočíva v tom, že vodič vo vedúcom vozidle každého konvoja nastaví rýchlosť a trasu, zatiaľ čo ostatné vozidlá ho automaticky nasledujú. Všetky vozidlá v zoskupení sú medzi sebou prepojené prostredníctvom elektronických ťažných tyčí v podobe digitálnej komunikácie medzi jednotlivými kamiónmi. Prostredníctvom IT prebieha synchronizácia ich brzdenia či akcelerácie.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
R
