Nobelova cena je ocenenie udeľované za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo. Mená laureátov sa zverejňujú na začiatku októbra a 10. decembra, v deň výročia smrti Alfreda Nobela, väčšinu cien odovzdáva švédsky kráľ počas slávnostného večera v Štokholme. Nobelova cena za mier sa v rovnaký deň odovzdáva na ceremoniáli v Osle.
Nobelove ceny sa udeľujú od roku 1901, a to na základe poslednej vôle švédskeho chemika, vynálezcu a podnikateľa Alfreda Nobela (1833 – 1896). Ten v nej stanovil, aby sa z jeho majetku založila nadácia, z ktorej úroky sa použijú na ocenenie tých, ktorí výsledkami svojej činnosti priniesli ľudstvu najväčší prospech. Financie sa majú rozdeliť na päť rovnakých častí, a to pre ceny za fyziku, chémiu, medicínu alebo fyziológiu, literatúru a úsilie o zachovanie mieru. Od roku 1969 sa udeľuje aj cena za ekonómiu, ale jej správny názov je Cena Švédskej národnej banky v ekonomických vedách na pamiatku Alfreda Nobela. Cenu za fyziku a chémiu udeľuje Kráľovská švédska akadémia vied, cenu za medicínu alebo fyziológiu udeľuje lekárska univerzita Karolínsky inštitút. Cena v jednom odbore môže byť udelená najviac trom nominantom, výnimkou je cena za mier, ktorá sa môže udeliť celej organizácii, resp. inštitúcii. Vrátane tohto roku bola Nobelova cena udelená 603 ráz 962 laureátom a 25 organizáciám, pričom 42 laureátov získalo viac než jednu Nobelovu cenu.
Fyzika
Nobelovu cenu za fyziku tentoraz získala trojica vedcov. Polovicu ceny dostal Roger Penrose z Oxfordskej univerzity za objav, že tvorba čiernej diery je robustnou predikciou všeobecnej teórie relativity. Druhú polovicu ceny dostali spoločne Reinhard Genzel z Inštitútu Maxa Plancka pre extraterestriálnu fyziku v nemeckom Garchingu a Andrea Ghezová z americkej Kalifornskej univerzity, a to za objav supermasívneho kompaktného objektu v strede našej Galaxie. Spomenutí laureáti cenu získali za ich objavy týkajúce sa jedného z najexotickejších javov v našom vesmíre – čiernych dier. R. Penrose svojimi dômyselnými metódami preukázal, že čierne diery sú priamym dôsledkom Einsteinovej všeobecnej teórie relativity. Samotný Einstein neveril, že čierne diery – tieto superťažké monštrá, ktoré pohltia všetko, čo do nich vnikne, vrátane svetla – skutočne existujú. Desať rokov po Einsteinovej smrti, v roku 1965, R. Penrose preukázal, že čierne diery skutočne môžu vznikať a podrobne ich opísal: V ich srdci sa skrýva singularita, v ktorej všetky známe prírodné zákony prestávajú platiť. Jeho prelomový článok sa doteraz považuje za najvýznamnejší príspevok k všeobecnej teórii relativity od Einsteinových čias. R. Genzel a A. Ghezová vedú tímy astronómov, ktorí sa od začiatku 90. rokov sústreďujú na oblasť v strede galaxie nazývanú Sagittarius A*. Obidve skupiny objavili ťažký a neviditeľný objekt, ktorý pôsobí na spleť hviezd a spôsobuje ich rotáciu závratnými rýchlosťami. V oblasti nie väčšej ako naša slnečná sústava je tam sústredená hmota zodpovedajúca hmote približne štyroch miliónov Sĺnk.
Radomír Mlýnek
Ilustrácie Pixabay, The Nobel Prize
