Cesta k vede

Prof. Mgr. Ivan Cimrák, Dr., z Katedry softvérových technológií Fakulty riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline získal ocenenie v kategórii Osobnosť vedy a techniky za prínos v modelovaní a počítačových simuláciách rakovinových buniek vedúcich k ich separovaniu a za vývoj modelov umelej inteligencie v mamografii.
1. Vždy ma bavilo riešiť matematické či fyzikálne problémy. Už na základnej škole som riešil matematickú olympiádu a zapájal sa do korešpondenčných seminárov. Neskôr som takéto semináre aj organizoval a musím povedať, že tento unikát máme len na Slovensku a v Česku, dokonca sa o rozbehnutie seminárov pokúšajú podľa nášho vzoru aj v Rakúsku. V tom období však išlo o problémy s jasným zadaním a jasným riešením (ak som naň prišiel). Až neskôr som si uvedomil, že reálne problémy často ani nemajú jedno alebo to najlepšie riešenie, dokonca že väčšinou nemajú riešenie vôbec. A práve to je na vede zaujímavé – pokúša sa riešiť neraz ťažko definovateľné problémy bez jasného riešenia. A veľmi často uspeje.
2. Už na základnej škole mi bola matematika záľubou, čo sa prehĺbilo aj na strednej a vysokej škole. Po absolvovaní Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave som pokračoval v doktorandskom štúdiu na Gentskej univerzite v Belgicku. Všade ma sprevádzali fantastické učiteľky, perfektní učitelia, mentori a pedagógovia, ktorí mi pomohli spoznať a vnímať matematiku ako základ iných vied. Vďaka tomu som pochopil, že pracovať vo vede je omnoho krajšie, keď sa vedné oblasti prelínajú a prinášajú vedecké výsledky aplikovateľné v praxi.

Prof. Ing. Ľubomír Švorc, DrSc., z Ústavu analytickej chémie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity (FCHPT STU) v Bratislave si prevzal cenu v kategórii Osobnosť vedy a techniky za rozsiahly, medzinárodne uznávaný vývoj senzorických materiálov a metód zelenej chémie pre stopové analyty v potravinárskych, farmaceutických a environmentálnych vzorkách.
1. V múdrej knihe sa píše, že veda je svetom, ktorý dáva prístrešie mnohým nadšencom. Podobne to vnímam aj ja. Vo vedeckovýskumnej činnosti som našiel svoje prístrešie, mnohokrát aj na úkor voľného času. Neodmysliteľnou súčasťou mojej vedeckej práce boli vždy výchova, vzdelávanie, motivácia a nadšenie študentov a mladých výskumníkov, ktorí v našom laboratóriu pracujú na vývoji a úspešnej aplikácii moderných elektrochemických senzorov s možnosťou širokého uplatnenia v praxi. Vedecký výskum a pedagogické pôsobenie považujem za spojené nádoby. Aktívnu vedeckú činnosť si neviem predstaviť bez účasti zanietených študentov a mladých výskumníkov.
2. O chémiu som sa zaujímal už počas základnej školy, kde som sa aktívne zúčastňoval na chemických olympiádach. Záujem o chémiu sa zvyšoval aj počas štúdia na gymnáziu v Seredi. Hlavným motivátorom bol učiteľ chémie prof. Pastucha. Najväčšou mierou sa pričinil o to, že moje ďalšie kroky smerovali na FCHPT STU v Bratislave. Vo formovaní mi bol prirodzenou autoritou otec, taktiež analytický chemik, ktorý pracoval niekoľko desaťročí v chemickej továrni. Doma v kuchyni som sa s ním rozprával mnoho hodín, riešili sme konkrétne chemické témy.

Prof. Elena Marushiakova-Popova z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave dostala ocenenie v kategórii Osobnosť vedy a techniky za medzinárodné úspešné vedeckovýskumné pôsobenie v oblasti rómskych štúdií, histórie Rómov ako etnickej menšiny v Európe.
1. Záujem o rôzne ľudské spoločenstvá predurčil môj výber miesta doktorandského štúdia v odbore etnológia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Odvtedy sa zameriavam na rómske štúdiá. Výhodou je, že ovládam jazyk prameňov. Počas výskumu v rámci európskeho projektu (ERC Advanced Grant) som mala možnosť navštíviť mnohé bežne verejnosti nedostupné archívy. Výsledkom je niekoľko publikácií, ktoré prinášajú unikátne poznatky o rómskych skupinách. Za doterajší vedecký život som bola zodpovednou riešiteľkou 62 projektov a na konte mám 38 pozvaných prednášok. Taktiež som prispela k výchove 24 doktorandských a postdoktorandských študentov po celej Európe.
2. Odmalička som bola veľmi zvedavá, rada som čítala a vždy ma zaujímali knihy o rozličných národoch sveta. Ako dvanásťročná som si prečítala dielo o Indiánoch od etnologičky Evy Lipsovej z Lipskej univerzity, k štrnástym narodeninám mi podarovali knihu Clauda Léviho Straussa Smutné trópy. Po ich prečítaní som si uvedomila, že existuje povolanie etnologička, a už vtedy som sa rozhodla, že práve ňou chcem byť. Moje chápanie toho, čo by malo byť poslaním etnologičky, silne ovplyvnilo tzv. desať prikázaní etnografa Leva Jakovleviča Šternberga. Nepochybne ma ovplyvnila aj skutočnosť, že som vyrastala v rodine vedcov.

RNDr. Radka Gorejová, PhD., z Katedry fyzikálnej chémie Ústavu chemických vied Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach si prebrala ocenenie v kategórii Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov za výnimočný prínos v oblasti prípravy a výskumu biomateriálov a rozvoj medzinárodnej vedeckej spolupráce.
1. Už odmala mi bol blízky akademický a pedagogický svet. Počas štúdia na gymnáziu som mohla vďaka predmetovým olympiádam nazrieť do priestorov budúcej alma mater. Vedela som, že práve tam raz povedú moje kroky. Po absolvovaní prvej vedeckej stáže bol nástup na vysokú školu a následne doktorandské štúdium už prirodzeným vývojom. Popri škole som si skúsila prácu aj v iných odvetviach, čo mi prinieslo cenné skúsenosti, ale výskum ostal mojou prioritou. Po ukončení tretieho stupňa štúdia som dostala možnosť ďalej pracovať na svojej téme ako výskumný pracovník.
2. Ešte na základnej škole nebola moja voľba jednoznačná a v porovnaní s prírodnými vedami ma viac zaujímali humanitné smery. Na prelome so strednou školou sa to však zmenilo. Po prvýkrát, keď sa mi do rúk dostala kniha Richarda Feynmana o povahe fyzikálnych zákonov, som vedela, že veda je fascinujúca a pozoruhodná. Zvedavosť hlbšie porozumieť prírodným javom ma neopustila a aj vďaka popularizačným vedeckým programom a reláciám sa ďalej prehlbovala. Aj preto sa teším, že v súčasnosti je popularizácii vedy venovaná čoraz väčšia pozornosť. Nikdy totiž nevieme, ako môžeme prebudiť vášeň v mladom potenciálnom vedcovi.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 1/2025. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.