Evolúcia má zmysel pre humor. Tisíce rokov bolo jednou z našich hlavných túžob zahriať sa. Keď sme boli na cestách, vzdychali sme za teplom domova a symbolom bezpečia aj zdravia bolo teplé jedlo. Karta sa odrazu obracia.
Klimatizácia sa stará, aby naše moderné domovy tým teplom predsa len až tak veľmi neoplývali. Jedlo máme ešte vždy radi teplé, akurát než sa dostane na pekáč, býva čoraz častejšie zmrazené či chladené. Globalizovaný svet je prepletený miliónmi vláken a keby z nejakého dôvodu odrazu skolabovala doprava chladených produktov, nastal by nefalšovaný chaos.
Chlieb aj vakcíny
Keď hovoríme o chladených produktoch, nemáme na mysli iba to, že by Európania či Američania museli zo dňa na deň radikálne zmeniť stravovacie návyky. I keď ani to nie je maličkosť: stačí sa prejsť bežnou predajňou potravín – koľko z ponúkaných položiek by sa bez chladenia ani nedostalo do regálov a odkiaľ by sa odrazu vzali náhrady? Nejde iba o tragikomickú predstavu zmiznutého zmrzlinárskeho vozíka. Okrem mäsa by zmizla veľká časť zeleniny a ovocia a v dôsledku výpadku polotovarov by nastal akútny problém napríklad aj s pečivom a chlebom.
Ešte vážnejší by bol vplyv na verejné zdravie. Máloktoré odvetvie dopravy bolo tak vyťažené počas pandémie kovidu-19, ako práve vozidlá schopné rozvážať hlboko podchladené vakcíny na miesta očkovania. V kritickej fáze sa farmaceutické firmy Pfizer a BioNTech pri rozvoze vakcín do nemocníc v USA spoliehali na malé prepravné spoločnosti, ktoré mali k dispozícii kamióny vybavené na chladiarenskú prepravu. V niektorých afrických krajinách, napríklad v Ugande, takéto kamióny zabezpečovali medzinárodné organizácie ako UNICEF. Tie sú, mimochodom, súčasťou zdravotnej pomoci dlhodobo, keďže kovid-19, žiaľ, zďaleka nie je jedinou hrozbou svojho druhu.
Predavači ľadu
Pochopiteľne, ľudia si všimli, že potraviny je dobré držať v chlade dávno predtým, než sa objavilo mrazené rybie filé. Uchovávanie potravín bolo nevyhnutné – poľnohospodárske prebytky boli nanič, ak sa zásoby pokazili a v časoch núdze čakal obyvateľov dotknutých oblastí hlad. Starovekí ľudia využívali prírodné zdroje: jazerá a rieky, ktorých vody si aj v lete udržiavali nižšiu teplotu, ako bola teplota vzduchu. V zime sa z nich dali lámať kusy ľadu a odnášať do špeciálnych skladovacích jám. Okrem ľadu alebo snehu boli tieto jamy vystlané prirodzenými izolačnými materiálmi, ako sú piliny či slama.
Prírodné chladenie v ľadových domoch alebo v podzemných pivniciach bolo hlavným spôsobom uchovávania potravín až do objavenia elektriny. Predchodcami moderných chladničiek sa v 19. storočí stali domáce ľadové skrine, väčšinou kovové s priehradkou, do ktorej sa ukladal blok ľadu – predavači ľadu boli všednou súčasťou európskych miest ešte aj v 20. storočí.
Chladnička v mestskej domácnosti či pivnica pod vidieckym domom síce znamenajú pokrok, ešte vždy to však nie je doprava. Na to, aby mohli ľudia spotrebúvať potraviny vyrobené na opačnom konci krajiny alebo dokonca zemegule, museli prísť na účinnejšie chladenie a najmä efektívne dopravné prostriedky.
Mechanické chladenie
Mechanické chladenie, ktoré nastáva pri rýchlej premene skupenstva plynov, poznali vedci už v 18. storočí. Až v roku 1834 však Američan Jacob Perkins vynašiel prvý systém kompresie pár a koncom 19. storočia si nemecký inžinier a obchodník Carl von Linde patentoval svoj vlastný postup skvapalňovania plynov. Plyn sa stlačí, čím sa do neho dodá energia a potom sa ochladí ponorením do chladnejšieho prostredia, kde časť svojej energie – tepla stratí. Pri strate energie a tlaku jeho časť kondenzuje. Vracia sa do výmenníka tepla, aby ochladil vstupujúci teplejší plyn. Napokon sa posiela späť do kompresora, zmiešava sa s doplňujúcim plynom, aby sa nahradila skondenzovaná časť a znova prechádza ochladzovacím cyklom. V každom cykle je konečné ochladenie väčšie ako teplo pridané na začiatku.
Inovácie chladiacich procesov umožnili na prelome 19. a 20. storočia vznik prvých chladiacich zariadení pre priemysel, pivovary a mäsokombináty. Prvá elektrická domáca chladnička sa objavila v roku 1913 a keď v roku 1918 americká spoločnosť Frigidaire vyvinula chladničku s vlastným kompresorom, vynález sa masovo rozšíril. Mimochodom, majiteľom tejto spoločnosti bol finančník William C. Durant, ktorý vlastnil aj niekoľko automobiliek. Spojiť automobil (v ktorého budúcnosť sám neveril a aj preto trval na tom, že v jeho holdingu budú aj firmy ako Frigidaire) s chladničkou mu však nenapadlo.
R, foto Pixabay
