Potápky patria medzi zaujímavé druhy vodných vtákov. Sú vynikajúcimi plavcami a potápačmi a na život vo vodnom prostredí sú dokonale prispôsobené.
Potápka chochlatá (Podiceps cristatus) je najväčšou európskou potápkou. Na našom území patrí medzi najbežnejšie druhy potápok. Vyskytuje sa najmä v západnej a východnej časti Slovenska, na rybníkoch, štrkoviskách, niektorých priehradách a väčších riekach. Okrem zaujímavého zafarbenia upúta aj jej zaujímavé a nápadné tokanie, ktoré sa odohráva v skorých jarných mesiacoch.
Voda je ich domovom
Vďaka malej hlave, tenkému dlhému krku a aerodynamickému tvaru tela sú potápky pod vodou rýchle a pri love vodných živočíchov aj veľmi obratné. Aj keď na nohách nemajú plávacie blany, ale len kožné laloky, dokážu nimi efektívne pádlovať. Zaujímavé je aj ich mäkké a husté perie, ktoré neprepúšťa vodu. Potápky sa živia najmä menšími rybami, ale aj inými vodnými živočíchmi, napríklad žabami, larvami vodného hmyzu alebo kôrovcami. Dokážu sa za nimi potápať až do hĺbky 20 metrov a pod vodou vydržia niekoľko minút. Najčastejšie však lovia do hĺbky asi piatich metrov.
Tak ako sú potápky obratné vo vode, na zemi je to pravý opak. Tam sú takmer neschopné pohybu. Nohy majú krátke a veľmi posunuté dozadu, čo im znemožňuje normálnu chôdzu. Preto potápky na brehy vôd nevychádzajú a keď sa na súši nejakým nedopatrením ocitnú, nevedia sa na nej pohybovať a ani vzlietnuť. Aj vo vodnom prostredí potápky lietajú len zriedkavo, pri hroziacom nebezpečenstve sa radšej potopia, akoby mali uletieť.
Na našom území sa môžeme stretnúť s piatimi druhmi potápok. Okrem potápky chochlatej je to naša najmenšia potápka – potápka malá (Tachybaptus ruficollis), ktorá patrí medzi naše hojné druhy. Pomerne zriedkavá je potápka čiernokrká (Podiceps nigricollis), ktorá u nás vzácne hniezdi len v južnej a východnej časti územia. Ešte vzácnejšie sú potápka červenokrká (Podiceps grisegena), ojedinele hniezdiaca len na niektorých lokalitách, a potápka ušatá (Podiceps auritus), ktorá na Slovensku nehniezdi, ale občas k nám zavíta v čase jarnej a jesennej migrácie.
Svadobné tance potápok
V jarnom období môžeme pozorovať zaujímavé a nápadné tokanie potápok, predovšetkým pri potápke chochlatej. Má svoj zaužívaný, veľmi pôsobivý rituál.
Obaja partneri často zrkadlovo tokajú, keď robia obaja súčasne synchrónne pohyby pri dvorení, čím pripomínajú akvabely. Tokanie najčastejšie prebieha v apríli a máji, keď si samce začínajú hľadať vhodnú partnerku, aby mohli splodiť potomstvo. Práve v tomto období možno na rybníkoch pozorovať svadobné tance potápok, ktorým však neraz predchádzajú zúrivé samčie súboje o teritórium. Po vytvorení páru sa začína svadobný rituál. Potápky sa vtedy predvádzajú v celej svojej kráse. Vo svadobnom šate sa im z peria na hlave vytvoria typické rožky a predĺžené perie pod lícami sa zmení na hrdzavočierny golierik.
Jednotlivé fázy tokania majú určité poradie a význam. Obvykle sa začína priamym približovaním oboch partnerov čelom k sebe zo vzdialenosti približne desať metrov. Vtáky oproti sebe plávajú s krkom natiahnutým nízko nad hladinou. Tesne pred stretnutím obaja partneri zodvihnú hlavu, naširoko roztvoria ozdobný golierik a vztýčia predĺžené perie na hlave. V tejto fáze stoja tesne oproti sebe a synchronizovane otáčajú a potriasajú hlavami, zakláňajú sa a zobú si do peria na chrbte. Potom sa zasa rozdelia a každý z nich odpláva inou stranou. Tento rituál sa opakuje po celý čas. Inokedy sa obaja partneri obratne ponárajú pod vodu a po chvíli sa opäť vynárajú so zobákmi plnými rastlín.
Text a foto Ing. Ľubor Čačko
