Austrálski vedci vyvinuli tzv. semibiologický počítačový čip tvorený ľudskými a myšacími mozgovými bunkami vrastenými do elektród čipu.
Ľudia sa oddávna pokúšali odhaliť tajomstvá fungovania rôznych ľudských orgánov vrátane mozgu. Na rozdiel od mnohých iných častí ľudského tela mozog odhaleniam svojich funkcií úspešne odolával. Postupne bolo jednoznačné, že mozog riadi takmer všetky procesy v našom organizme a je sústavou navzájom komunikujúcich nervových buniek – neurónov.
Po vyvinutí moderných počítačov s miliónmi čipov prišli vedci k myšlienke, že činnosť nášho mozgu a výkonných počítačov majú niečo spoločné. To viedlo k nápadu zostaviť počítač s funkciami, ktoré by sme mohli nazvať inteligentnými, pretože sa vyznačujú istými samostatnými rozhodovacími funkciami. Pre takéto systémy sa vžilo označenie systémy s umelou inteligenciou. Z anglického termínu artificial intelligence vznikla už všeobecne používaná skratka AI, aj keď v nemeckých publikáciách sa objavuje aj skratka KI (Künstliche Intelligenz) a my by sme si zrejme mohli osvojiť skratku UI.
Zaujímavý projekt spolupráce živého a počítačového mozgu predstavili nedávno austrálski vedci z Monash University v Melbourne. Tí vyvinuli tzv. semibiologický počítačový čip, vytvorený približne 800 000 ľudskými a myšacími mozgovými bunkami vypestovanými v laboratóriu a vrastenými do elektród čipu. Vedci dali tomuto kombinovanému čipu názov DishBrain. Funkčnosť semibiologického počítača demonštrovali vedci tým, že v priebehu piatich minút ho naučili (či naprogramovali), ako hrať hru Pong. Ide o jednu z vôbec prvých počítačových hier, ktorá bola na trh uvedená v roku 1972, a pripomína stolný tenis.
Súbor mikroelektród v srdci čipu DishBrain bol schopný prečítať aktivity v mozgových bunkách a stimuloval ich elektrickými signálmi. Výskumný tím preto zostavil novú verziu hry Pong, v ktorej bunky dostávali elektrické stimuly, určujúce, na ktorej polovici ihriska je lopta a ako ďaleko je od virtuálnej rakety.
Spomenuté výskumné aktivity nie sú pre laikov práve najzrozumiteľnejšie, no podľa vedúceho tímu Adeela Razihho majú veľký význam. Spájanie programovateľných biologických čipov s umelou inteligenciou môže v budúcnosti viesť k vývoju výkonnejších počítačov, než sú tie súčasné na báze kremíkových čipov. O výskum prejavila záujem aj austrálska armáda, ktorá projekt dotuje sumou 407 000 dolárov.
RM
