Jedným zo známych znakov jadrových síl je, že niektoré jadrá s určitým počtom protónov a/alebo neutrónov sú stabilnejšie ako ich susedné izotopy. Tieto čísla sa označujú ako magické čísla. Vedú k dlhším polčasom rozpadu a okrem iného k menšej veľkosti, ako by sa očakávalo pre nemagické jadro. Jadrá atómov, ktoré obsahujú počet protónov alebo neutrónov rovnajúci sa niektorému magickému číslu, sa vyznačujú veľkou väzbovou energiou a stabilitou.
Medzinárodný tím vedcov experimentálnej aj teoretickej jadrovej fyziky študoval polomery nukleárnych nábojov izotopov draslíka. Izotopy študovali pomocou kolineárnej rezonančnej ionizačnej spektroskopie (Collinear Resonance Ionization Spectroscopy; CRIS) v CERN-e. Výsledky naznačili, že izotop draslíka s neutrónovým číslom 32 však nezodpovedá kritériám magického neutrónového čísla.
Existuje niekoľko dobre známych magických čísel, ako sú 2, 8, 14, 20 alebo 28. V masovej oblasti izotopov draslíka bolo navrhnuté číslo 32 ako nové magické neutrónové číslo. Cieľom experimentu bolo zmerať polomer náboja izotopu draslíka, ktorý má 33 neutrónov a umožňuje porovnanie veľkosti navrhovaného magického izotopu N = 32 s jeho ľahšími (N = 31) a ťažšími (N = 33) susedmi. Keby veľkosť tohto izotopu bola podstatne väčšia ako navrhovaný magický sused, 51 K, potvrdili by sme magickú povahu neutrónu číslo 32. Naše výsledky však ukazujú stále sa zvyšujúci trend, čo naznačuje, že 32 neutrónov nemá špeciálne stabilizačné pôsobenie na veľkosť jadra, uviedla Agota Koszorusová z fínskej výskumnej univerzity v Jyväskylä.
Zo stránky Phys.org spracovala BP
