Bežná predstava, že laboratórny digestor je skriňa s odsávacím zariadením, je príliš jednoduchá. Technológie digestorov urobili za posledné dve desaťročia veľký pokrok.
Moderné digestory sú pozorne dizajnované a testované komplexné zariadenia vybavené senzormi a elektronikou, ktoré podstatne zvyšujú bezpečnosť práce v laboratóriu. Keďže funkčnosť alebo nefunkčnosť digestorov môže zásadným spôsobom ovplyvniť zdravie ľudí, je v našom záujme, aby sme sa s princípom ich fungovania oboznámili bližšie.
Kuchynský odsávač
Skôr než sa pozrieme na laboratórne digestory, je zaujímavé spomenúť bytový analóg tohto zariadenia, kuchynský digestor. Hlavný rozdiel medzi kuchynským a laboratórnym digestorom je ten, že ten kuchynský nemusí chrániť pred toxickými látkami. Jeho hlavným účelom je zabrániť hromadeniu výparov nad varnou doskou, pozostávajúcich predovšetkým z vodnej pary, niekedy znečistenej olejmi a tukmi uvoľňovanými pri varení a pečení. Keďže tieto výpary, hoci nepríjemné, nie sú obvykle toxické, kuchynský digestor nie je projektovaný na ich úplnú elimináciu. Tomu zodpovedá aj jeho relatívne jednoduché technické riešenie, ktoré umožňuje únik veľkej časti pár do priestoru v okolí digestora.
Laboratórne digestory
Laboratórne digestory patria v školských, vedeckovýskumných aj v iných laboratóriách k ich najdôležitejšiemu bezpečnostnému vybaveniu. Vonkoncom však nejde len o chemické laboratóriá. Digestory chránia nielen pred toxickými chemickými látkami, ale aj pred rôznymi nebezpečnými prachovými časticami alebo mikroorganizmami, ako sú napríklad vírusy či spóry plesní. Na rozdiel od kuchynských digestorov úlohou laboratórneho digestora je úplne eliminovať možnosť vystavenia nebezpečným výparom a škodlivým látkam. To si vyžaduje zložitejší dizajn. Hlavnou zložkou digestora, s ktorým sa najčastejšie stretneme v chemickom laboratóriu, je uzavretá skriňa (obvykle kovová) s posuvným umelým sklom, clonou. Clona oddeľuje vnútorný pracovný priestor a slúži ako ochrana pred prípadným ošpliechaním chemikáliami, explóziami a pod. Clona by mala byť uzavretá, keď sa v digestore nepracuje a pri práci pootvorená iba minimálne (približne do výšky predlaktia).
Vpravo príklad moderného chemického digestora, foto TopAir Systems
Digestory určené na prácu s toxickými látkami sú obvykle napojené na odsávacie potrubie, na konci ktorého je odťahový ventilátor, zvyčajne umiestnený na streche budovy. Vzduch je ventilátorom nasávaný z laboratória cez predný manipulačný otvor digestora, čím je zabezpečené, že výpary, ktoré sa v digestore tvoria, prúdia z pracovného priestoru smerom od výskumníka do odťahového potrubia.
Staršie zariadenia
Digestory, ktoré môžete nájsť v laboratóriách na Slovensku, sa líšia rozdielnou technickou úrovňou, a tým aj stupňom ochrany pred nebezpečnými látkami. Na spodnom stupni rebríčka bezpečnosti sú tie, ktoré nemajú dostatočný odťah ventilátora alebo nie sú adekvátne utesnené. Požadované odťahy sú pre rôzne typy nebezpečných látok presne definované slovenskými a európskymi normami. Napríklad pre prácu s toxickými chemickými látkami aktuálne normy požadujú, aby digestor mal rýchlosť prietoku vzduchu (RPV) cez čelnú plochu (pri otvorenej clone) medzi 0,5 až 1,0 m/s (norma ON 910971). Tesnosť digestora môže byť testovaná pomocou tzv. dymového testu. Digestory, ktoré nespĺňajú tieto základné požiadavky, neposkytujú adekvátnu ochranu, takže by sa na prácu s nebezpečnými látkami nemali vôbec používať.
Druhú kategóriu tvoria digestory, ktoré síce spĺňajú už uvedené základné požiadavky, ale nie sú dizajnované alebo testované podľa najnovších štandardov. Testovanie kvality ochrany používateľa zabezpečujú nezávislé spoločnosti, ktoré udeľujú digestorom bezpečnostný certifikát (v rámci EÚ je to EN-14175 certifikát). Keďže certifikovanie digestorov je nákladné, niektorí výrobcovia tento krok preskočia. Necertifikované zariadenia možno kúpiť lacnejšie, ale ich úroveň ochrany je neistá a môžu dokonca zvyšovať riziko vystavenia nebezpečným látkam. Ďalším nedostatkom mnohých starších zariadení je, že fungujú iba v módoch zapnutý/vypnutý, pričom rýchlosť odťahového ventilátora nie je možné regulovať. To znamená, že RPV sa mení v závislosti od polohy clony, pričom v určitých polohách môžu vznikať v digestore vzdušné víry rozptyľujúce nebezpečné látky do priestoru laboratória.
Riziká nesprávneho používania
Pri starších zariadeniach, ktoré fungujú len v módoch zapnutý/vypnutý, sa stáva, že keď v nich používatelia nepracujú (napr. na konci dňa), v záujme šetriť energiu digestor vypnú, hoci sa v ňom nebezpečné látky stále nachádzajú. Výpary nebezpečných látok môžu z vypnutého digestora voľne unikať do priestoru laboratória a vážne ohrozovať zdravie jeho používateľov. Taktiež ich odkladacie priestory sú niekedy nesprávne využívané na odkladanie prchavých chemikálií, aj keď tieto nie sú napojené na odvetrávanie digestora. Aby nedošlo k hromadeniu toxických výparov v laboratóriu, odťah vzduchu z digestora a jeho odkladacích priestorov musí byť nepretržitý, kedykoľvek sa v ňom nachádzajú nebezpečné prchavé látky, a to bez ohľadu na to, či sa v digestore pracuje alebo nie.
RNDr. Milan Sýkora, MBA, PhD.
Laboratórium pokročilých materiálov
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
prof. Ing. Karol Jesenák, CSc.
Foto E. Levková
