Hlavnou témou augustového čísla Quarku je uhlík. Oxid uhličitý (CO2) je v podstate jednou fázou v procese recyklácie uhlíka v prírode a CO2 je svojím spôsobom barometrom prostredia na Zemi. Pravdepodobne má vplyv aj na globálne otepľovanie. Aké sú možnosti pri jeho zachytávaní a v lepšom prípade aj vo využití?
Od nepamäti využívajú ľudia – vedome či nevedome – uhlík ako zdroj energie. Prirodzene, nejde vždy o čistý uhlík, ale o látky, v ktorých je uhlík prítomný. Príroda dokáže uhlík prostredníctvom fotosyntetizujúcich rastlín rekuperovať do formy biomasy. Historickým vývojom, spriemyselňovaním výroby, ale aj nárastom populácie dochádza k narušeniu rovnováhy, a to najmä antropogénnymi faktormi, a tak koncentrácia CO2 v ovzduší preukázateľne narastá.
Množstvo oxidu uhličitého v atmosfére sa za uplynulých 150 rokov zvýšilo približne o 110 ppm z 280 na 390 ppm (390 častíc CO2 na milión ostatných vo vzduchu, t. j. 0,039 %), pričom každý rok stúpa o ďalšie 2 ppm. Tento výrazný nárast množstva CO2 v atmosfére spôsobilo najmä spaľovanie fosílnych palív, dýchanie čoraz väčšieho počtu ľudí a rozvoj živočíšnej výroby.
Kov so štruktúrou skla – kovové sklo je zliatina, ktorú s obyčajným sklom spája jediná spoločná črta – neusporiadaná štruktúra. Kovové sklá sa podarilo prvýkrát pripraviť začiatkom 60. rokov minulého storočia technológiou extrémne rýchleho chladenia taveniny. Sklo si spájame predovšetkým s priesvitnosťou. Kovové sklo je však nepriesvitný materiál, ktorý je mimoriadne pevný a tvrdý, dobre odoláva korózii a dá sa ľahko zmagnetizovať.
Dynamická socha – o automobilovom dizajne od histórie cez súčasnosť až po náhľad do budúcnosti sme sa rozprávali s Miloslavom Melichárkom z bratislavského dizajnového štúdia Werkemotion. Už od detstva sa zaujímal o dopravné prostriedky, predovšetkým automobily a motocykle.
Sofistikované klamstvá – spracovanie dát neurónovými sieťami možno užitočne využiť mnohými spôsobmi, no existujú aj problematické aplikácie. V poslednom čase pútajú na internete čoraz väčší záujem tzv. deepfakes. Slovo deepfake vzniklo spojením výrazov deep learning (hlboké učenie) a fake (falzifikát) a označuje technológiu na vytváranie falošného obsahu pomocou umelej inteligencie.
Potvrdenie predpokladaného, Sval spolupatričnosti, Dlhšie žijúce vtáky, Z áčka nulka, Pena do extrémnych mrazov, Rýchlo miznúci metán, Nový dinosaurus, Bohatý asteroid, Borofén nad zlato, Nenásytná Adela, Planetárne riešenie, Detegujúci cytofón, to je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme aj v augustovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Výber článkov v augustovom čísle časopisu Quark
Hry s uhlíkom
Oxidu uhličitého v atmosfére Zeme neustále pribúda. O možnostiach jeho zachytávania, či prípadného využitia diskutujú odborníci najmä v súvislosti s globálnym otepľovaním.
Sofistikované klamstvo
Spracovanie dát neurónovými sieťami možno užitočne využiť mnohými spôsobmi, no existujú aj problematické aplikácie. V poslednom čase pútajú na internete čoraz väčší záujem tzv. deepfakes.
Integrovaný Tokaj
Vinohradnícka oblasť Tokaj leží v dvoch krajinách, čo komplikuje rozvoj tohto atraktívneho regiónu. Podporiť by ho mala spoločná geoinformačná databáza dvoch členských štátov EÚ.
Mystérium (ne)deliacich sa neurónov
Život by bol krásny, keby sa v našej hlave množili nervové bunky. Spontánne, z vlastnej iniciatívy. Zdá sa, že regeneračné schopnosti mozgu majú svoj neprehliadnuteľný potenciál.
Dynamická socha
O automobilovom dizajne od histórie cez súčasnosť až po náhľad do budúcnosti sme sa rozprávali s Miloslavom Melichárkom z bratislavského dizajnového štúdia Werkemotion.
Koľko váži Mliečna cesta?
Astronómovia použili astrometrickú družicu Gaia a Hubblov kozmický ďalekohľad na nové meranie hmotnosti galaxie Mliečna cesta. Dospeli k výsledku 1,5 bilióna hmotností Slnka.
Za krásou motýlích krídel
Motýle patria medzi naše najkrajšie druhy hmyzu. Z celkového počtu asi 140-tisíc doposiaľ známych druhov motýľov sa v našej prírode stretneme s asi 2 700 druhmi.
Rásť alebo nerásť
Rastliny žijú v prostredí, kde sú často vystavené rôznym stresovým faktorom. Vyvinuli si špecifické mechanizmy umožňujúce presne rozpoznať mieru stresu a reagovať naň.
Vek ozrutných plazov
V ôsmom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do jury, počas ktorej v mori prebiehala veľká revolúcia a súš si podmanili strašné jaštery.
Kov so štruktúrou skla?
Kovové sklo je zliatina, ktorú s obyčajným sklom spája jediná spoločná črta – neusporiadaná štruktúra. Nie je priesvitné a vyrába sa technológiou extrémne rýchleho chladenia taveniny.
Čierne zlato
Pneumatiky patria medzi lacnejšie komponenty vozidiel. V cestnej premávke však významne ovplyvňujú bezpečnosť, na pretekoch zasa rozhodujú o úspechu alebo neúspechu pretekára.
Plastové mikročastice na tanieri
Výskum potvrdil, že plastové mikročastice sa dostávajú do nášho tela z obalov rôznych potravín. Napríklad z vákuovo balených údenín, plastových fliaš s mliekom či z iných nápojov.
Vstúpiť do obrazu
Unikátna zmes umenia a digitálnych technológií láka návštevníkov do parížskej galérie Atelier des Lumières. Jej výstavy pozostávajú výhradne z digitálnych projekcií výtvarných diel.
Hľadanie (zbytočného) prostredia
V druhej polovici 19. storočia popisovali fyzikálne deje dve rôzne teórie, ktoré však neboli kompatibilné. Očakávalo sa, že poznávanie prírodných zákonov sa čoskoro uzavrie.
Posúvanie rekordu
Lebku pračloveka druhu Homo sapiens nájdenú v jaskyni na juhu gréckeho Peloponézu datovali vedci na najmenej 210-tisíc rokov, čo je absolútny rekord pre oblasť Euroázie.
Veľká ozdoba Uhorska
K najvýznamnejším osobnostiam vedeckého života v niekdajšom Uhorsku nepochybne patril Matej Bel, a to nielen v čase jeho života, ale po celé 18. storočie.
